Partnerstvo
Rodina
Božie Slovo o partnerských
vzťahoch predmanželských
i manželských, o vzťahoch medzi
rodičmi a deťmi, o vzťahoch medzi
súrodencami a o vzťahoch
príbuzenských kontra
nepríbuzenských
Milan Hudec
2000
Chcel by som poďakovať svojej manželke
Elenke za neúnavnú pomoc pri organizovaní
skupiniek biblického štúdia, pre ktoré som
s Božou pomocou pripravoval tento výklad.
Za neustálu ochotu čítania Biblie a
biblických slovníkov ďakujem svojej mame
Blažene Hudecovej.
Ďakujem všetkým bratom a sestrám, ktorí
svojimi modlitbami podporili písanie tohoto
výkladu. Ich podporu som pociťoval obzvlášť
pri štúdiu tých úsekov Písma, ktoré mi
boli spočiatku úplne nejasné.
Najviac som však vďačný svojmu Pánovi
Ježišovi Kristovi, ktorý mi vytvoril
prostredie a daroval prostriedky k
napísaniu tohoto zväzku aj napriek tomu, že
som nevidiaci. Nech Mu je za to chvála a
vďaka - amen.
autor: RNDr. Milan Hudec, PhD.
rok: 2000
mobil: 0905 433 922
mail: mhudec@savbb.sk
www: HTTP://www.cvv.umb.sk/personal/mhudec
Obsah
Hľadanie partnera
I. ......................................................... 5
Úvod ................................................... 5
Volanie divočiny... .................................... 5
Krásne plavovlásky ..................................... 6
Robinsonovi Crusoe smrdia nohy ......................... 7
Môj drahý Sandokan... .................................. 8
Ten ťažký život je jednoducho trápny! .................. 8
Pane Bože, koľko je 3 + 2 ? ............................ 9
Partnerstvo pred manželstvom
II. ........................................................ 11
Do Prčíc, to je sila! .................................. 11
Zahrajme sa s bábikami... .............................. 11
Tak, ako včielka opeľuje kvietok... .................... 12
Márnosť šedivá, odkiaľ - pokiaľ! ....................... 13
Spoznajme sa najskôr... ................................ 13
Krok viery do tmy s Kristom po boku .................... 14
Manželstvo
III. ....................................................... 15
Čo len v tom balíku bude? .............................. 15
Prázdna krabica od topánok ............................. 15
Ako veľa som dostal a koľko mám ja dať ................. 16
Manželovo kurie oko... ................................. 17
Konečne sa spoznávame .................................. 17
Kristova láska ......................................... 18
Úlohy muža a ženy
IV. ........................................................ 19
Vedia muži umývať riad? ................................ 19
Mužíček mi kúpi... ..................................... 19
Žena - družka muža, muž - druh ženy... ................. 20
Tak, ako Kristus pre Cirkev... ......................... 21
Tak, ako Cirkev Kristovi... ............................ 21
Manželstvo a svet ...................................... 21
Manželská mytológia
V. ......................................................... 23
O bohatej vdove ........................................ 23
Ako som sa stal svojím vlastným starým otcom ........... 23
O krásnej Varvare ...................................... 25
Bohatier Finis, jasný sokol ............................ 25
O zlej macoche a starom úžerníkovi ..................... 25
A tak si krásne žili, až kým nepomreli... .............. 26
Vzťah rodičov a detí
VI. ........................................................ 27
Naša malá Snehulienka .................................. 27
Malý neposedný škriatok ................................ 28
Hanbíme sa spolu alebo sami? ........................... 28
Rodičovská povinnosť ................................... 29
Čo žiadať od detinskosti? .............................. 30
Požehnanie od Hospodina ................................ 30
Rodinné stíšenia
VII. ....................................................... 33
Kovboj s Bibliou ....................................... 33
Veriaca Fantagíro ...................................... 34
Stojíme tam spolu, ale pritom každý sám... ............. 34
Tajomstvo autority ..................................... 35
Spoločné modlitby ...................................... 35
Spovedné tajomstvá ..................................... 36
Naše deti
VIII. ...................................................... 37
Maminka, Marienka mláti Jakubka! ....................... 37
Naši miláčikovia sa majú radi .......................... 37
Naše deti musia... ..................................... 38
Zrod novej osobnosti ................................... 38
Kristova sloboda ....................................... 39
Duchovný rast nášho dieťaťa ............................ 40
Sex
IX. ........................................................ 41
Naša antikoncepcia - Barborka .......................... 41
Maminka, čo to bolo za vzdychanie? ..................... 42
Antikoncepcia a našich sedemnásť detí .................. 42
Kvôli čomu nosí bocian deti? ........................... 44
Aký sex a koľkokrát za ... ............................. 45
Telesná naplnenosť a nenaplnenosť ...................... 46
My a ostatní
X. ......................................................... 47
Boss našej mafie ....................................... 47
Všetko jedno... ........................................ 47
Desiatok z manželstva .................................. 48
Pravda, láska a spravodlivosť .......................... 48
Služba v Cirkvi ........................................ 48
Svetlo pre svet ........................................ 49
Záver .................................................. 49
Hľadanie partnera
I.
Úvod
Biblické výklady v tomto zväzku by mali svojím obsahom zahrnúť
problémy a vzťahy veriacich ľudí pred manželstvom i v manželstve.
Pretože ale ide o veľmi širokú tému, o ktorej by sa dalo napísať
mnoho stovák strán, chcel by som z nej poukázať len na niektoré
podstatné črty ľudského premýšľania a správania sa v tejto oblasti
a dať ich do kontrastu s Božím Slovom. Tieto zamyslenia by sa mali
takto stať podnetmi na ďalšie premýšľanie alebo na zmenu náhľadov
v niektorých veľmi podstatných otázkach. Nie sú teda písané tak,
aby obsiahli čo najviac problematiky. Svojou stručnosťou by mali
prilákať všetkých, ktorí si chcú urobiť v tejto oblasti krátky
prehľad a nájsť v nej základné biblické súvislosti.
Volanie divočiny...
1. Mojžišova 1,26-28.
Ľudia často rozprávajú o svojom Stvoriteľovi len na základe
intelektuálneho poznania Biblie alebo dokonca len na základe
rôznych rečí, ktoré o Bohu kdesi počuli. Takéto poznanie nesie
sebou množstvo omylov a nepresností, ktoré robia z Hospodina často
len filozofiu alebo Ho označia ako bezcitné, či nespravodlivé
Božstvo, ktoré ľuďom len prikazuje a zakazuje... Keď sa potom
niekto rozhodne poslúchať Ho, tento nespravodlivý Boh mu robí
dobre a daný veriaci človek má akúsi protekciu...
Nutnou zložkou živej viery býva nielen intelektuálne poznanie,
ale aj množstvo osobných skúseností, napríklad s modlitbou,
s Božím Slovom, v ktorých sa veriaci človek spolieha na Božie
zasľúbenia... Osobná skúsenosť s Hospodinom môže byť tak silná, že
človek dokáže povedať svojmu intelektu: "Nemáš pravdu! Ja poznám
Pána Ježiša ako láskavého a milosrdného Boha, ktorý je nielen
spravodlivý, ale ktorý ma navyše vrúcne miluje!" Po niekoľkých
rokoch skutočne živej viery môže človek smelo povedať, že
Stvoriteľa trochu spoznal - táto skúsenosť sa však nedá odovzdať
druhým ľuďom, dá sa len odporučiť.
Je to možno práve prevaha intelektuálneho poznania Boha
a nedostatok osobných skúseností, ktoré spôsobia niekedy to, že
mladý človek prestane Bohu dôverovať a začne mať pocit, že
Stvoriteľ možno ani nechce, aby si našiel partnera, ktorý by sa mu
v budúcnosti stal dobrým manželom, či manželkou. Mladosť sa potom
začne v srdci trápiť, či zotrvať v takej šarlatánskej viere, ktorá
mnoho zakazuje, všeličo kriticky hodnotí a dosť často nepožehnáva
práve taký vzťah a s takým partnerom, ako by si práve v tej chvíli
želala. Moderná veda navyše upozorňuje na fakt, že partnerstvo je
potreba, čo mnohých môže v rámci ich intelektuálneho,
nedostatočného poznania Stvoriteľa úplne odradiť od živej viery.
Predčítaný odsek Písma upozorňuje, že to bol práve Boh, ktorý
stvoril človeka ako muža a ženu. Vo chvíli, keď povedal - "Množte
sa a naplňte zem!" - vznikol prírodný zákon, ktorý dnes veda
6
objavuje. Ak teda ľudia pociťujú potrebu partnerstva, nejde
o čosi, čo Stvoriteľ odmieta, ale o čosi, čo On sám stvoril!
Božie Slová vytvárali pri stvorení zákonitosti, ktoré platia až
podnes. Žiadny človek ich nemôže zmeniť ani zrušiť. Všetci ľudia
sa však môžu naučiť rozumieť im, používať ich na svoj prospech
i prospech druhých.
Ak by chcel niekto položiť vajce na stôl, nehodí ho tam
z výšky, aby tak využil gravitačný zákon! Zákon by síce využil,
ale vajce by sa rozbilo. Stvoriteľ chce požehnať ľuďom partnera,
lebo v nich sám stvoril silný pud, ktorý priťahuje muža a ženu!
Pretože však dobre pozná túto zákonitosť, chce zabrániť, aby sa
ľudia navzájom robili nešťastnými, a tak ich vedie cestou, ktorá
možno nenaplní ľudskú túžbu ihneď, ale keď ju napokon naplní,
pôjde o skutočnú radosť a skutočnú plnosť, ktorá vydrží a vytvorí
človeku nový domov.
Takto hodnotí Božie Slovo divoký pud, ukrytý v biologických
štruktúrach našich tiel - hodnotí ho a ponúka veriacemu človeku
Božie vedenie s požehnaním.
Krásne plavovlásky
5. Mojžišova 7,2-4.
Prvou a najvážnejšou radou Božieho Slova v tejto oblasti je pre
veriaceho človeka upozornenie, že nemôže mať naplnený život
s partnerom, ktorý bude neveriaci. Niekedy sú to možno práve
neveriace dievčatá, ktoré majú príťažlivé boky a ktoré rady
pomáhajú Božiemu zákonu v ich tele tým, že zvýrazňujú svoju
ženskosť pomocou mini módy alebo body oblečení. Rozčešú si svoje
vlasy, polejú sa voňavkou a veriaci chlapci môžu takto naplno
spoznávať, aké silné zákonitosti dokáže stvoriť ich Boh... Božie
Stvoriteľské Slovo ale hovorí: "Nie! Stvoril som ešte väčší zákon,
ktorý sa nachádza v jej srdci. Ak vo Mňa skutočne a vrúcne
neuverí, tento zákon ťa urobí nešťastným aj vtedy, keď si budete
z hľadiska sexu rozumieť absolútne dokonale! Človek nie je len
telo, ale aj duša - tak Som ho stvoril a duša je viac ako telo, aj
keď sa to niekedy na prvý pohľad nezdá!"
Človek dokáže byť výborný klamár, keď chce. Dokáže totiž
oklamať aj samého seba! Hovorí si: "Veď on, či ona neskôr uverí!
Treba mu, či jej, venovať čas s láskou a porozumením..." Ľudský
život sa pomaly, pomaličky začína do svojich podvodov zamotávať,
rodia sa neistoty a nejasnosti, ktoré majú koreň kdesi tam, kde
človek v srdci opustil svojho Boha a rozhodol sa pre svoju
"plavovlásku". Ako rád by mu ju Kristus požehnal, ale keďže jej
nechce zobrať slobodu, ktorú jej daroval, nemôže ju prinútiť, aby
si prisvojila Jeho rady a aby Ho s dôverou nasledovala. Tak sa
stretnú dva svety, ktoré nikdy nesplynú v jedno požehnané
manželstvo.
Józua 23,12-16.
Niekto by možno povedal, že je Hospodin tak dobrý, že aj keď Ho
človek v mladosti opustí, aby si urobil po svojom a zobral za
manžela či manželku neveriaceho človeka, že v budúcnosti, keď sa
zase k Hospodinovi navráti, navráti sa aj On k nemu. Takýto pohľad
nesie sebou dve veľmi veľké lži!
7
Tá prvá je ukrytá v našej podstate - poukazuje na to, že ak raz
opustíme Boha, pravdepodobne nebudeme schopní sa k Nemu navrátiť.
Prakticky to znamená, že si nájdeme celú hromadu výhovoriek, ktoré
nás budú ospravedlňovať, prečo nemôžeme žiť i naďalej život svojej
prvej lásky s Kristom alebo si možno už na Stvoriteľa ani
nespomenieme a nebudeme v sebe živiť už ani ilúziu o tom, akí sme
veriaci.
Druhou lžou je fakt, že ak náš partner nebude chcieť Krista
milovať a žiť podľa biblických hodnôt, Kristus ho nikdy nebude
nútiť. Naopak, bude mu zachovávať slobodu, ktorú mu dal a my
budeme trpieť. Z tohoto utrpenia nás nevyslobodí žiadna modlitba!
Príslovie 5,1-14.
Stvoriteľ chce naplniť ľudské potreby, preto odhaľuje človeku
zákonitosti, ktoré stvoril, a chce ho učiť rozumieť im a využívať
ich na svoje dobro. Najvážnejšou križovatkou viery býva v ľudskom
živote otázka: "Veriaci, či neveriaci partner?"
Ak niekto vyzná Pána Ježiša Krista pred ľuďmi a dá sa pokrstiť,
ak v pokání dokáže meniť spôsoby starého života na nové,
posvätené, potom môžeme rozprávať o úprimne veriacom človeku,
a teda aj o úprimne veriacom partnerovi. Akýkoľvek iný postoj je
klamstvom, ktoré človek v sebe živí preto, aby dosiahol naplnenie
svojej vlastnej vôle.
Robinsonovi Crusoe smrdia nohy
Ján 12,24-28.
Prečo chce človek tak často niečo, čo nie je dobré pred
Hospodinom?
Predčítaný odsek Písma upozorňuje na jednu vážnu duchovnú
zákonitosť. Ľudia sú schopní vo Svätom Duchu konať dobré veci len
vtedy, keď sú ochotní pre Krista ukrižovať svoje záujmy a túžby.
Vtedy donesú bohatú úrodu, čo prakticky znamená, že budú
požehnaním nielen druhým, ale aj sebe!
Mladí ľudia, ktorí tak radi rozprávajú o láske, nezištnosti,
úprimnosti, ktorí vyznávajú Krista a potom idú cestami svojich
vlastných túžob, majú isto veľa problémov. Ich podstata spočíva
kdesi v zameraní na samého seba - ja, ja chcem, želám si, milujem,
ale stále ja, ja... Túto spútanosť možno trochu komicky vyjadruje
obraz zamilovaného mladíka, ktorý sa s radosťou posadí vedľa
svojej milej a keďže má plnú hlavu samého seba, ani mu nevadí, že
nohy, ktoré si už dva mesiace neumyl, nevyjadrujú jeho lásku dosť
zdvorilým spôsobom. Tak si jeho platonická milá radšej sadne
niekam ďalej a on sa trápi, že je jeho láska neopätovaná. Takýto
samotár "Crusoe" potom trpí spútaný samým sebou a Božia rada, že
má ukrižovať svoje "ja", mu pripadá byť možno ukrutná. Pritom je
toto Božie Slovo jedinou cestou, ktorá ho môže vytrhnúť z jeho
samoty a darovať mu naplnenie, po ktorom tak túži.
Keď človek začne robiť veci, ktoré nerobí celkom rád a ktoré sa
mu nechcú robiť, ktoré však začne robiť preto, lebo sú správne -
pre Ježiša Krista, urobí ďalší veľký krok k požehnaniu, ktoré Pán
pre neho pripravil.
8
Môj drahý Sandokan...
Sudcov 14,1-3. 14,10-17.
Vysnívaný partner nadobúda v predstavách človeka úžasné,
niekedy až nadprirodzené vlastnosti. Mladík s plochými nohami
a chudučkými rúčkami môže byť v srdci zamilovaného dievčaťa
Sandokanom, ktorý príde vždy včas a vykoná niečo hrdinské...
Zamilovaná mladosť je skutočne niekedy ako po dávke heroínu, keď
človek žije iný svet a len jeho okolie vidí jeho poblúznenosť.
Zamilovaný si potom povie, ako by mohla moja milá urobiť niečo
zlé, ako by sa mohla tak zmeniť... Je síce možno neveriaca - ale
ten charakter, priamosť... Ja sám sa mám čomu od nej učiť.
Príklad Božieho Slova poukazuje na to, ako sa dokáže neveriaci
človek zmeniť. Ako ľahko môžu okolnosti z neho urobiť nástroj na
ovládanie. Tento príbeh zo Starého zákona len ilustruje
zákonitosti, o ktorých sme už rozprávali. Boh na Samsona dopustil
zlé, lebo Ho Samson vo svojej svojvôli opúšťal. Pretože mal však
ducha pokánia, využil aj jeho nedostatok na požehnanie pre svoj
národ. Však život Samsonov bol pre jeho svojvôľu poznačený mnohými
utrpeniami, v ktorých nakoniec aj zahynul.
1. Kráľovská 11,1-4.
Šalamúnov príklad je druhou ilustráciou, v ktorej Boží
služobník opustil svojho Stvoriteľa a kvôli krásnym ženám sa dal
nahovoriť na stavbu oltárov pre iných bohov. Šalamún opustil
Hospodina a Biblia už neopisuje pokánie, v ktorom by sa bol k Nemu
navrátil.
Ten ťažký život je jednoducho trápny!
1. Mojžišova 24,1-8.
Keď si človek uvedomí, že nemá žiť len pre seba, alebo keď sa
chce niekomu zapáčiť, svoj prístup k opačnému pohlaviu úplne
zmení. Jednoducho povedané, Robinson Crusoe si začne umývať nohy
a nielen to, niekedy sa dokonca tak začne sledovať, či nerobí
niečo nevhodné, že sa mu väčšina ľudského jednania začne zdať
trápna. Ten sedí trápne strnulo - márnosť nesedím tak aj ja?
Tamten mľaská - musím si dávať pri jedení pozor! Niečo tu smrdí -
nesmrdím to ja? Nakoniec sa človek pri láske svojho srdca tak
vystresuje, že okrem toho, že niečo rozleje, pravdepodobne mu
vypadne z úst aj kúsok keksa a možno mu ešte aj trochu ujde tzv.
"tišan zákerný", a tak je nútený správať sa tak, akoby sa nič
nestalo, zrudnúť dobordova a celou silou si nahovárať, že si nikto
nič nevšimol. Nestranný pozorovateľ si potom môže povedať: "S tým
mladým mužom sa niečo deje... Hm, kvôli komu asi?" V takomto stave
patologickej sebakontroly sa človek dokáže cítiť trápne aj preto,
že niekde jednoducho nie je. Zdá sa mu, že ten vzduch, ktorý tam
je namiesto neho, všetkým poukazuje na ten trápny fakt, že on
chýba.
Prísť za takýmto človekom a nebodaj mu odporučiť nejaký vzťah
alebo ho upozorniť na milé dievča či chlapca, znamená hlbokú
urážku, potupu a poníženie. Veď vzťah musí predsa začínať
9
harmonicky, náhodne, prirodzene, ... a nie tak trápne!
Keby bol Izák poviazaný takouto patologickou sebakontrolou,
nikdy by nebol schopný prijať Božie požehnanie! Človek niekedy
trpí predsudkami, pre ktoré odmieta Božiu radu, pomoc i naplnenie.
Zoznámenie sa s druhým človekom nemusí prebehnúť vždy tak, ako to
vídať v lacných romantických filmoch - Hospodin pozná mnoho ciest.
Ak je pre človeka trápnosť väčším bohom než Stvoriteľ, možno nikdy
nedokáže prijať požehnanie, ktoré pre neho Pán pripravil.
Rút 3,1-4. 3,8-13.
Tak ako Rút dokázala pre seba prijať cestu Božieho požehnania,
podobne by malo aj Božie dieťa v súčasnosti vedieť posúdiť
partnerstvo, ktoré sa mu ponúka. Nejde o formu, ani by trápnosť
nemala byť merítkom toho, či daný vzťah odmietnuť alebo nie!
Merítka na prijatie partnerského vzťahu sú moje srdce a Božia
vôľa. Aby človek poznal jedno i druhé, potrebuje čas a rozhodne
nepotrebuje ihneď odmietnuť vzťah v srdci s presvedčením, že je to
trápne!
Nájsť lásku a cestu k nej podľa Božej vôle je jedným
z najväčších požehnaní na tomto svete. Aj lásku aj cestu k nej má
každý človek úplne inú a preto ostáva jediná bytosť, ktorá dokáže
v tejto veci dobre poradiť a pomôcť - sám Hospodin.
Pane Bože, koľko je 3 + 2 ?
Príslovie 3,11-12.
Keď začne veriaci človek prosiť svojho Stvoriteľa o partnerský
vzťah, pravdepodobne zažije mnoho strádania. Pán akoby nepočul
modlitby. Každá úprimná modlitba však prichádza pred Hospodina,
ale On nedáva hneď to, čo by si človek žiadal. Najskôr vychováva,
vedie, vzdeláva, vyučuje, aby bol Jeho dar skutočne požehnaním -
aby urobil dvoch ľudí šťastných. Je zaujímavé uvedomiť si, že ak
dnes ja prosím o vzťah a Hospodin ma karhá, podobne ešte karhá aj
niekoho druhého kvôli mne. Je to prejav Jeho veľkej lásky.
Môžeme si dnes zodpovedať sami pre seba otázku, chceme sa dať
Božiemu Duchu viesť aj v tejto oblasti? Máme v celku dve možnosti
- medzi nimi niet žiadnej tretej...
10
11
Partnerstvo pred manželstvom
II.
Do Prčíc, to je sila!
Pieseň Šalamúnova 4,5-7. 4,11-12. 7,2-3.
Čokoľvek nepríjemné, čo človek prežíva, sa zdá byť pridlhé.
Preto aj samota bez životného partnera môže pôsobiť dojmom, že sa
asi nikdy neskončí a osamotený človek ľahko stráca vieru, že o ňom
Hospodin vie. Na túto tému by som chcel povedať jediné:
Moje vlastné svedectvo v tejto oblasti je možno postačujúcim
povzbudením vychádzajúcim z reality, ktorú som sám prežil. Ako
pätnásťročný som prišiel pri úraze o zrak. Mal som veľké
popáleniny na tvári a ruke, pričom som navyše ešte aj slabo počul.
Nikdy by som samotu nechcel podceniť, ako nejaký ľahší problém,
lebo ja sám som, v tom strašnom stave hneď po úraze, nevolal na
Boha, aby ma vyliečil, ale aby mi dal partnerku do života! V danom
zdravotnom stave som bol prípad pre psychológa a možno som mal aj
trochu šťastie, že som sa so svojím problémom zveroval len svojmu
Bohu. Človek by ma možno zhodil do hlbín nevery a nemožnosti.
Dvanásť rokov som dúfal v Hospodina, ktorý mi za ten čas vyliečil
popáleniny a ochrnutie pravej ruky, požehnal mi operáciu sluchu
tak, že dnes počujem dobre, dal mi vyštudovať gymnázium
a matematicko-fyzikálnu fakultu, poslal mi do života niekoľko
dievčat, cez ktoré ma naučil trochu rozumieť dievčatám, a napokon
mi daroval manželku a zamestnanie. Ak by sa vám zdalo, že som
trochu v oslave Hospodina preháňal, prosím vás, verte mi, že som
naopak nepovedal všetko o Jeho láske, milosti a všemocnosti!
Chcel by som veľmi povzbudiť mladosť, aby si nedala zobrať
vieru a aby spoznávala Stvoriteľa na všetkých svojich cestách,
lebo to skutočne stojí zato. Ak raz však niekto začne robiť
kompromisy, ak si vytvorí zopár zadných dvierok a nespoľahne sa na
svojho Boha, Hospodin potom nechá na ňom aj otázku hľadania
partnerstva...
Keď si chlapec nájde dievča a je to čisté pred Hospodinom,
myslím, že si v duchu hovorí: "Do Prčíc, to je ale sila!" Prsia,
nohy, boky, ..., všetko čo sa doteraz dalo vídať len akosi
vzdialené alebo na obrazovkách, či v mysli, je teraz dostupné, dá
sa toho dotknúť a navyše to aj opätuje lásku. Partneri si chcú
robiť radosť a túžia po sebe, ba čo viac, je to s Božím
požehnaním.
Na túto skúsenosť mladosti nikdy netreba zabudnúť. Človek,
ktorý na ňu zabúda, zabúda nielen na Božie milosrdenstvo, ale
stáva sa tak neschopným porozumieť mladším ľuďom a byť im v ich
mladosti oporou.
Zahrajme sa s bábikami...
Pieseň Šalamúnova 7,12-14. 8,1-3.
Keď spolu začnú chlapec a dievča chodiť, vo veľmi krátkom čase
zistia, že im nestačí držať sa len za ruky alebo sa spolu
12
prechádzať v minimálnej vzdialenosti pol metra. Napriek tomu, že
sa s bábikami hrávajú poväčšine dievčatá, v tomto období aj
chlapci nadobúdajú sklon pohýbať tej svojej bábike ručičkami
i nožičkami... Chlapci ale musia mať svoje bábiky veľmi kvalitné -
musia byť živé, vlasaté atď.
Keďže ale rozprávame o veriacich ľuďoch, niekedy vzniká v ich
srdci nový duchovný problém - je takéto počínanie pred Hospodinom
správne? Veď keď počúvame starších ľudí, ako komentujú láskanie
tej mládeže, ktorej nejde až tak veľmi o to, aby ich nikto
nevidel, ľahko by sa dalo z toho usúdiť, že akékoľvek láskanie je
hriech.
Božie Slovo poukazuje, že ide o prirodzenú túžbu, ktorá
priťahuje partnerov dokonca aj pred manželstvom! Zároveň ale
upozorňuje, že vzťahom dvoch mladých ľudí vzniká nový svet, nové
súkromie, ktoré je potrebné a nutné rešpektovať. Vo vzťahu medzi
mužom a ženou sú oblasti, ktoré patria výlučne do ich súkromia
a nepatria nikomu inému!
Je to niečo podobné, ako keď jeden veriaci človek vyzná druhému
hriech. Takéto počínanie je dobré a požehnané. Pán Ježiš prišiel
omilostiť predsa hriešnikov. Keď ale spovedník nedokáže udržať
spovedné tajomstvo a o hriechu spoluveriaceho klebetí, stane sa zo
spovedníka špinavec, ktorý potupuje a znevažuje svojho brata alebo
sestru. Podobne sa z čistého mileneckého vzťahu môže stať divadlo
pre druhých, ktorí možno vo svojich myšlienkach pôjdu oveľa ďalej,
než išli milenci vo svojom láskaní.
Písmo teda neodmieta to, čo je prirodzené! Pán len chce, aby
mohla byť zachovaná čistota vzťahu dvoch mladých ľudí a chce tiež,
aby tento vzťah nebol pre niekoho podnetom na pohoršenie alebo
hriech.
Tak, ako včielka opeľuje kvietok...
Ján 3,20-21.
Matúš 5,16.
Možno by veľa veriacich mladých ľudí chcelo viac spoznať, čo si
môžu dovoliť, čo je pred Stvoriteľom dobré a čo nie, ale týchto
informácií sa im akosi nedostáva. Keď napokon nájdu brata či
sestru, ktorých sa nehanbia priamo na niečo opýtať, zistia, že sa
hanbí dotyčný spoluveriaci. Takto sa mladí veriaci pýtajú na sex
pred manželstvom, na antikoncepciu, na onániu a vysporiadavanie sa
s osobnými sexuálnymi potrebami a dostávajú neisté a nejasné
odpovede, z ktorých je možno síce jasné, ako včielka opeľuje
kvietok, ale konkrétne osobné problémy im to nevyrieši.
Božie Slovo vyzýva veriacich, aby si vo všetkých otázkach
robili z duchovného hľadiska jasno a aby vedeli komunikovať
a odovzdávať poznanie, ktoré im Pán zveril. Božie Slovo je svetlo
- toto svetlo má svietiť vo tme a viesť, ukazovať cestu. Hanba
rozhodne nie je v tejto oblasti správna a nemôže byť ani
požehnaná! Kristus nás vedie do priameho a čistého života pred Ním
- takýto život je potom potrebné odkryť aj druhým ľuďom a vedieť
o ňom rozprávať. Tým nechcem povedať, že je správne odkrývať
spoločné partnerské súkromie. Ani človek nemôže žiť dokonalý život
bez zlyhaní. Čo sa však dá, je otvoriť sa v úprimnosti druhým,
vedieť o sebe povedať možno aj nepríjemnú pravdu a priamo odovzdať
poznanie, ktorému nás Stvoriteľ vyučil aj v oblasti partnerských
13
vzťahov.
Márnosť šedivá, odkiaľ - pokiaľ!
Rimanom 14,19-23.
2. Mojžišova 20,14.
Veľmi akútnym konkrétnym problémom pri mileneckom vzťahu je
otázka, koľko si môžem v oblasti sexu voči svojmu partnerovi
dovoliť. Čo ešte nie je hriech a čo už hriech je?
Božie prikázanie jasne pripomína: "Nezosmilníš!" Inými slovami,
Pán nechce, aby ľudia spolu pred manželstvom spávali. Nejde tu
o akési puritánstvo a zákazy! Je vyzdvihnutá len priorita niečoho,
čo je pre funkciu manželstva potrebnejšie ako sex - vzájomné
porozumenie! Ak mladí ľudia začnú spolu pred manželstvom spávať,
je veľmi možné, že si nestihnú uvedomiť, ako majú skutočne k sebe
ďaleko a zoberú sa. Takéto manželstvo je potom už vopred odsúdené
na rozvod. Tak isto sa môže stať, že sa pritrafí dieťatko a dvaja
ľudia sa opäť musia vziať možno aj napriek tomu, že si veľmi
nerozumejú...
Ak mladý pár chce dostať od Hospodina požehnanie, je prirodzené
rešpektovať Jeho zákon, a teda venovať sa v prvom rade tomu, čo je
dôležitejšie než sex - vzájomný vzťah a Božia vôľa.
Takto je povedané, že pred manželstvom síce nie je správne
spolu spávať, ale nie je povedané, čo ešte je správne! Apoštol
Pavel poukazuje na dôležitosť viery. Neexistuje hranica, ktorá by
všeobecne vyhradila - potiaľ! Každý má iný dar od Stvoriteľa,
niekto sa vie lepšie zdržiavať, iný je vášnivejší, a tak má každý
túto hranicu položenú inde. Každý si však musí pred svojím Bohom
s vážnosťou uvedomiť, pokiaľ môže ísť, aby sa napokon nestalo
všetko! Navyše je nutné uvedomiť si aj hranicu svojho partnera,
aby ho svojím počínaním neviedol do hriechu. Milenecké láskanie
nie je nečisté, ale vyžaduje pred Pánom takú zodpovednosť, aby
mladý pár mohol s pokojom a vierou spolu robiť to, čo práve im ich
Boh odporučil.
Božie Slovo teda nestanovuje všeobecné hranice, ale vyzýva
každého, aby si takúto hranicu stanovil sám pre seba tak, aby
mohol s vierou obstáť pred Bohom i svojím partnerom.
Spoznajme sa najskôr...
Príslovie 17,3.
Príslovie 19,21.
Sú ľudia, ktorí spolu chodia dlhé roky s presvedčením, že sa
musia najskôr dobre spoznať. Úplne pritom zabúdajú, že druhý
človek sa nedá spoznať, že sa dá len spoznávať! Úplne poznať môže
človeka len Stvoriteľ. Po dlhých rokoch chodenia sa tak milenci
buď nakoniec rozídu, lebo začnú prežívať aj konflikty a povedia
si: "Prežívame konflikty už ako milenci, čo bude potom
v manželstve!" Pritom ale zabúdajú, že po troch, či štyroch rokoch
chodenia už možno majú za sebou aj prvú manželskú krízu, ktorú
však oni stihli zažiť ešte pred manželstvom... Počas pridlhého
mileneckého vzťahu sa tiež môže stať, že nakoniec upadnú do
14
smilstva, čo je tiež zlé.
Človek si nemôže všetko pozichrovať a urobiť si zadné dvierka
vo všetkých sférach svojho života. Nemôže si poistiť ani vzťah
a zabezpečiť si dobré manželstvo! Pán očakáva, že veriaci ľudia
naplnia Jeho Slovo a zachovajú sa podľa Jeho vôle. Potom im už
ostáva len jediné dôverovať svojmu Bohu a urobiť krok viery do
manželstva.
Krok viery do tmy s Kristom po boku
Príslovie 3,1-8.
Ak sa veriaci drží svojho Spasiteľa a nekuje vo svojom živote
neustále finty zadných dvierok, ak by náhodou Hospodin sklamal,
potom ho jeho Spasiteľ tiež podrží a ostane s ním aj pri vstupe do
manželstva aj v manželstve samotnom. Možno je veľmi ťažké
prisvojiť si postoj, že od nás Pán očakáva v prvom rade vieru,
dôveru a oddanosť svojmu Bohu. Niektorí ľudia chcú dôverovať
partnerovi a mnohokrát sa vo svojich postojoch pomýlia! Iní sa
snažia dôverovať Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý ich naučí
dôverovať aj partnerovi a požehná im až prehojne.
Život veriacich ľudí by mali sprevádzať kroky viery. Jedným
z najväčších takýchto krokov je práve vstup do manželstva.
15
Manželstvo
III.
Čo len v tom balíku bude?
Žalm 128,1-6.
Človeku, ktorý sa drží Božej vôle, zasľubuje Biblia požehnanie.
Predčítaný žalm poukazuje, že aj manželstvo môže byť súčasťou
požehnania. Možno aj pre takéto zasľúbenia mladí ľudia očakávajú
s akousi zvedavosťou, čo práve im manželstvo prinesie. Veď
Stvoriteľ pre nich pripravil krásne zabalený balík s mašľou.
Vedia, že sa tento balík volá manželstvo a vedia, že patrí im.
Dokonca vedia aj to, že ho dostali od Hospodina, a tak sa tešia na
rozbaľovanie...
Niekto si v ňom predstavuje manželku, ktorá je vždy ochotná
naplniť jeho manželské potreby. Niekto zase v ňom čaká vždy
ochotného manžela, keď ide o nákup nových šiat, či topánok. Ďalší
si predstavujú partnera, ktorý bude vedieť súcitiť, bude sa
s radosťou rozprávať na témy, ktoré mu vymyslia a bude ich vedieť
podržať vždy, keď to budú potrebovať...
Postoje mladých ľudí by sa možno dali zhrnúť takto: Spoznali
sme, čo je dobré, a chceme podľa toho aj žiť. Naše manželstvo by
malo byť príkladné a nemali by v ňom byť chyby našich rodičov...
Prázdna krabica od topánok
Príslovie 24,30-34.
Príslovie 19,15.
Keď mladý pár vstúpi do manželstva, dosť často máva pocit, že
má pred sebou rozbalený darček od Hospodina, plný lahôdok
a najrôznejších hračiek pre dospelých.
Hovorí sa, že dobrí priatelia dokážu povedať aj nepríjemné
veci. Ak je to pravda, potom je čas dobrým priateľom, ktorý začne
pomaly upozorňovať mladomanželov na jeden ich omyl - balík od
Hospodina, manželstvo, ešte nie je rozbalený! Dokáže ho rozbaliť
len čas. Ten pomaly odviaže krásnu mašľu a hodí ju do vetra.
Odstráni farebný baliaci papier a hodí ho do koša na odpadky.
Zvláštne, to čo ostalo, je obyčajná krabica od topánok. Priateľ
čas niekedy nedaruje ľuďom samého seba, aby sa stihli spamätať,
a tak možno aj v tomto prípade rozbaľuje ďalej, odkrýva
vrchnák.... Už vám niekedy bolo do plaču, keď ste v balíku na
Vianoce čakali niečo úplne iné, než v ňom skutočne bolo? Ak ste
niečo také prežili a ten balík bol od rodičov, isto mi dáte
zapravdu, že vám to prekvapenie nezobralo ani matku ani otca.
Naďalej ostali vašimi rodičmi a naďalej vás mali radi.
Ak mladý človek očakáva od manželstva všetko to, čo sme si
uviedli vyššie, prežije pri rozbaľovaní dosť nepríjemný šok! Keby
tá krabica od topánok bola aspoň nejaká maľovaná - ona je však
obyčajná a navyše prázdna! To si Hospodin z nás vystrelil!? Chcel
by som poukázať na jednu veľmi vážnu skutočnosť: Naším sklamaním
sme nestratili Nebeského Otca a Spasiteľa, ani neochladla Jeho
16
láska voči nám! Naše sklamanie môže prameniť jednoducho z toho, že
svojmu Bohu ešte stále dobre nerozumieme!
Niekto by možno povedal, že je to príliš pesimistické - prázdna
krabica, ja som si však istý, že je takáto krabica jedným
z najväčších dobrodení, ktoré sme od svojho Stvoriteľa mohli
prijať. Chcel by som tento svoj postoj ďalej vysvetliť:
Isto si spomenieme na svoje detstvo a možno v ňom nájdeme
množstvo všeličoho dobrého, čo sme ako deti "vyťahovali" z krásnej
ozdobnej krabičky - plnej dobrôt - ktorá bola manželstvom našich
rodičov a zároveň naším rodinným zázemím. Či naši rodičia dostali
krajšie manželstvo? Určite nie! Aj oni dostali prázdnu krabicu od
topánok! Za niekoľko rokov ju napustili impregnačnou látkou, pekne
ju vymaľovali a nalakovali. Potom do nej začali zhromažďovať
všeličo dobré i zlé pre seba i svoje deti. Ich deti to potom
nachádzali, nové i zabudnuté a začali prežívať jedno zo svojich
prvých triedení - to je dobré, to je zlé...
V manželstve Pán od svojich detí neočakáva len triedenie
a poznanie dobrého a zlého! Od dvoch mladých ľudí očakáva, že
dokážu nielen poznať, ale aj pracovať! Pracovať nie je potrebné
len na živobytie a oblečenie, manželia pracujú aj na vzájomnom
porozumení, na deľbe prác, na vyhradení si času pre druhých
a pracujú aj pri výchove svojich detí, pracujú na svojom záujme
o ne...
Prečo Hospodin dáva ľuďom prázdne krabice od topánok? Je to
veľmi jednoduché. Dáva im pritom do srdca svojho Svätého Ducha,
ktorý je schopný produkovať, vytvárať - tvoriť podľa príkladu
živého Boha. Vytváranie hodnôt v manželstve naplní samotných
manželov a bude napĺňať aj ich deti a ich okolie. Manželia
potrebujú práve prázdnu krabicu od topánok - nič iné by ich so
Svätým Duchom v srdci nenaplnilo!
Predčítané Božie Slovo povzbudzuje do produktívneho života,
ktorý jediný je správny, a keď ho človek prežíva s požehnaním, je
aj krásny.
Ako veľa som dostal a koľko mám ja dať
Ján 3,16.
Žalm 65,1-14.
Jedna svetská múdrosť rozpráva o manželstve asi toľko: Celý
život vychovávali rodičia svoje deti a dávali im mnoho dobrého.
Preto sú teraz tie deti povinné vrátiť svoj dlh svojim deťom!
Biblia poukazuje, že človek síce dostal mnoho od svojich
rodičov, ale že dostal ešte viac od svojho Boha. Kristus nás
prišiel spasiť a bol ochotný kvôli nám obetovať svoj vlastný
život. Stvoriteľ nám isto v živote už veľakrát požehnal, a tak
môžem povedať jediné. To všetko, čo sme v živote dostali, sa
vrátiť nedá, lebo je toho primnoho. Čo sa však dá, je prijať Božiu
radu a rozdávať aj v manželstve ovocie Svätého Ducha svojmu
partnerovi, deťom i všetkým ostatným. Tým nevrátime úplne svoj
dlh, ale zaradíme sa aj týmto do "tela" Pánovej cirkvi, budeme
spoluúčastní na budovaní našej rodiny a božieho kráľovstva, čím
naplníme Božiu vôľu a vyjadríme skutočnú vďaku za to, čo sme my
sami dostali.
17
Manželovo kurie oko...
Rimanom 7,11-25.
Mladí manželia isto čoskoro zistia, že ich partner nespĺňa
kritériá na partnera, ktoré si človek predstavoval, pri pohľade na
pekný farebný balík s mašľou s názvom manželstvo. Realita
častokrát až pritvrdo vyučuje, že partneri bývajú niekedy
nervózni, inokedy unavení, tiež aj trochu leniví, ich záujem sa
niekedy orientuje inak, ako by ten druhý chcel... Dokonca aj keď
sa snažia žiť príkladne a obetúvať seba, pričasto sa im to nedarí!
Manželia pomaly poznávajú svoje hranice, za ktoré sa veľmi ísť
nedá - sú to svojím spôsobom akési ich "kurie oká", ktoré tlačia,
bolia, omínajú... Svetlom do takejto situácie je Božie Slovo
z Epištoly Rimanom, ktoré poukazuje na fakt, že kým človek žije na
zemi, bude mať vždy svoje "kurie oká" - zákon hriechu v jeho tele
- ktorý niekedy zvíťazí a človek sa zachová nepekne. Pretože ale
v mysliach a srdciach vládne Svätý Duch, je možné, aby každý pád
bol pádom na kolená, kde v pokání dostávajú Božie deti nové šance.
Keďže sa v tejto úvahe jedná v prvom rade o manželstvo, je správne
svoje pokánia vyjadrovať nielen Stvoriteľovi, ale aj svojmu
partnerovi. Ak je totiž účastný pádu do hriechu, mal by byť
účastný aj pokánia a ospravedlnenia z milosti. Ak takýto prístup
manželia obchádzajú s výhovorkou, že vyznávať stačí Bohu, ich
vzťah sa začne meniť na nedôveru, sklamanie, trpkosť... Stvoriteľ
vedie manželov k tomu, aby si odpúšťali, ale vedie ich aj
k vzájomnému vyznávaniu omylov a chýb!
Lenivosť sa môže prejaviť aj nechuťou k tomu, že človek začne
pracovať na sebe, aby dokázal ísť za svojím partnerom a povedať
také jednoduché, a také ťažké vyznanie: "Prepáč mi." Môžeme sa
opäť vrátiť k druhému odseku tejto úvahy - manželstvo je prázdna
krabica, ktorú je potrebné plniť a nie z nej iba brať...
Keď partneri dokážu vyznávať, Svätý Duch ich vedie aj k tomu,
aby dokázali odpúšťať tak, ako On odpustil im. Je to jeden
z najhlbších princípov manželského porozumenia a vytvárania
rodinného zázemia.
Ak jeden partner nedokáže vyznať - "prepáč mi" - druhý potom
síce môže odpustiť, ale trpí podobne, ako trpí milujúci Svätý
Duch, keď Ho jeho dieťa odmieta alebo si zamilovalo hriech.
Manželstvo je vzťah, ktorý je možné stavať i bortiť.
Konečne sa spoznávame
Rimanom 8,1-4.
1. Jána 1,8-10.
Božie Slovo poukazuje, že je každý hriešny a každý potrebuje
Spasiteľa z milosti. V manželstve môže človek prakticky prežiť, čo
to sebou v reálnom živote nesie. Partner nie je vysnívaným
nadčlovekom, ktorý robí zo zeme malé nebo, ale je len obyčajným
človekom, ktorý vie urobiť na zemi aj malé peklo. Manželstvá bez
moci Svätého Ducha môžu obstáť len výnimočne. Božím deťom pri ich
spoločnej ceste v manželstve veľmi pomáha sám Boží Duch, ktorý im
rozpráva do sŕdc, potešuje ich, karhá, vedie... Ak sa niekto
trochu spoliehal na partnera, čoskoro sa navráti k svojmu Bohu,
18
lebo keď partnera spozná lepšie, zistí, že takýto postoj nie je
rozumný. Týmto som nechcel povedať, že manželstvo je čosi hrozné
a ťažké - bez Boha sa však veľmi ľahko hrozným a ťažkým môže stať!
Manžel, či manželka, je len človek s chybami, ale je to zároveň
človek, ktorého si Stvoriteľ zamiloval, a ktorého teda môžeme
milovať aj my, a to aj napriek tomu, že sa už viackrát prejavil
ako hriešnik. Milovať na začiatku je ľahké, milovať neskôr človek
dokáže len s mocou Svätého Ducha! Ľudská láska na začiatku
manželstva býva niekedy ilúziou. Láska, ktorá vydrží, sa stáva
skutočnou láskou, ktorej nechýba ani cit, ani múdrosť, a keďže
rozprávame o manželstve, tak ani sex.
Niektorí autori opisujú krízu v manželstve, akési
nedorozumenie... Prvá skutočná manželská kríza vzniká vtedy, keď
partneri strácajú o sebe ilúzie a vytráca sa ich iluzórna láska.
Ich svedomie, ich srdcia sú zaťažované realitou, ktorú môže
podržať len láska skutočná - cit, múdrosť a moc od Svätého Ducha.
Ak sa v srdciach manželov nenachádza sám Pán Ježiš Kristus, svoju
prvú krízu zavŕšia buď tragickým rozvodom alebo pretrvávajúcim
manželstvom s toleranciou bez porozumenia a citu.
Kristova láska
1. Korintským 13,4-8.
Je veľmi ľahké niekoho milovať, keď sa s ním často
nestretávame. Láska býva zaťažená vtedy, keď s niekým žijeme
niekoľko rokov. Manželstvo spája dvoch ľudí na celý život - kladie
na lásku najväčšie požiadavky. Posledný predčítaný odsek Božieho
Slova je povzbudením k úprimnému vzťahu so Stvoriteľom, a teda aj
k tomu, aby potom človek vedel v manželstve zahŕňať druhého
partnera skutočnou, Kristovou láskou, ktorá sebou nesie
v manželstve navyše ešte aj sex.
19
Úlohy muža a ženy
IV.
Vedia muži umývať riad?
Jakub 4,13-17.
Manželstvo vyžaduje od partnerov spoluprácu, v ktorej sa
manželia vzájomne dopĺňajú. Božie Slovo preto nedáva žene i mužovi
rovnaké odporúčania. Prakticky nie je možné, aby aj muž aj žena
robili všetko spolu. Dokonca nie je ani prirodzené, vzhľadom na
potreby a telesné dispozície muža a ženy, aby ich manželstvo
viedlo k tým istým prácam a úlohám. Kristova láska v srdciach
manželov pôsobí aj to, že sa dokážu v porozumení rozdeliť -
prisvojiť si každý svoj diel práce a povinností, čím spoločne
budujú svoje rodinné zázemie ako celok. Prakticky to môže
znamenať, že napríklad manželka umýva riad a manžel betónuje
základ na plot okolo záhrady. Je neprirodzené, aby manželia
v tomto prípade spoločne umývali riad, a potom spoločne betónovali
- muž by napríklad miešal maltu a žena ju na fúriku rozvážala do
základov...
Z prirodzeného rozdeľovania úloh muža a ženy v manželstve
vzniká zvyk, ktorý sa môže postupom času zmeniť na tradíciu, či
povinnosť. Na základe takejto tradície potom niekedy začnú
partneri automaticky odmietať práce, ktoré nie sú zvyknutí robiť,
a o ktorých si postupne začínajú myslieť, že ich musí robiť vždy
ten druhý partner! Muž poväčšine nedokáže nahradiť matku,
a podobne sú mužské práce, v ktorých poväčšine nedokáže obstáť
žena. Na druhej strane je množstvo úloh, ktoré sú síce prirodzené
len pre jedného z partnerov, ale v ktorých môže zastúpiť jedného
partnera bez problémov aj ten druhý! Ak má napríklad manželka veľa
práce s upratovaním, praním a muž v tej chvíli nemá čo robiť, je
úplne prirodzené svojej manželke pomôcť a začať napríklad umývať
riad. Mužov i ženy niekedy urážajú práce, o ktorých sa im zdá, že
sú povinnosťou toho druhého. Bez výnimky takéto práce odmietajú,
čím porušujú Božie Slovo z predčítaného odseku. "Kto môže činiť
dobre a nečiní, má hriech!"
Mužíček mi kúpi...
Kazateľ 7,26.
Rozdielnosť muža a ženy sa neprejavuje len v ich fyzických
dispozíciách. Sú rozdielni aj po stránke psychickej a aj v tejto
oblasti sa môžu krásne dopĺňať.
Rozdielnosť v cítení a premýšľaní muža a ženy ich niekedy vedie
k vzájomnému zhadzovaniu, ktoré sa dá vyjadriť krátko asi takto:
Vy muži ste takí, že... Vy ženy... Je Božím požehnaním, že muži
a ženy reagujú rozdielne, rozdielne cítia a majú k niektorým
veciam rozdielne prístupy. Pre obidvoch partnerov je však
potrebné, aby to svoje cítenie a premýšľanie podriaďovali Božej
vôli a pred svojim Stvoriteľom si uvedomovali, že mať životného
partnera je dar, požehnanie, ktoré je spôsobené aj ich
20
rozdielnosťou.
Prirodzenou vlastnosťou muža je sklon viesť, reprezentovať
a byť oficiálne zodpovedný. Žene je skôr prirodzené ovplyvňovať,
upozorňovať a očakávať zodpovednosť od muža. Keď muž nerešpektuje
Božie Slovo, môže jeho prirodzený sklon prerásť do útlaku
a ponižovania ženy. Keď žena odmieta Božiu radu, stáva sa z nej
manipulátor, ktorý svojím umením dosiahne vždy to, čo chce. Božie
Slovo preto upozorňuje na ženy, ktoré neprijali Pána Ježiša Krista
do srdca - poukazuje, že ich ruky sú ako osídla, ktoré zväzujú,
nepustia. Muž i žena majú sklon vo svojich prirodzenostiach
hrešiť, odkláňať sa od Hospodina aj v manželstve. Nie je zriedkavé
vidieť manželky, ako prehovárajú svojich mužov, aby im kúpili to
či ono aj napriek tomu, že ich rodina práve vtedy na tom finančne
nie je ktovieako dobre. Muži zase majú sklon bez diskusie kúpiť
a manželku postaviť pred hotovú vec.
Božie Slovo dáva žene i mužovi iné napomenutia, lebo sú to
rozdielne bytosti. Emancipácia v celej svojej šírke je nezmyslom,
ktorý lichotí akurát ľudskej pýche, ale inak ubližuje mužom
i ženám.
Žena - družka muža, muž - druh ženy...
Príslovie 18,22. 18,24.
Nadpis tohoto odseku je používaný často ako vtip, narážka na
mužskú pýchu. Toto humorné vyjadrenie však sebou nesie aj pravdivé
pozastavenie - upozornenie na jednu z úloh, ktorú majú muž i žena
v manželstve rovnakú.
Mladomanželia si do manželstva spravidla prinášajú aj dosť dlhý
rad svojich priateľov a priateliek. V manželstve potom zisťujú, že
už nie je možné venovať sa im tak, ako predtým. Priatelia žien
a priateľky mužov začínajú jednoznačne rozleptávať ich manželstvo
- podobne aj priveľa manželkiných priateliek a priveľa manželových
priateľov. Božie Slovo poukazuje na vážny fakt, že by si mal
veriaci človek robiť revíziu svojich priateľstiev a vyberať z nich
naozaj len tie, ktoré sú na úžitok jemu i jeho priateľom.
Manželstvo je na priveľa priateľstiev obzvlášť citlivé, preto
mladomanželia skôr či neskôr robia vážne zmeny v prístupe k svojim
bývalým priateľstvám. Druhým extrémom by bolo opustiť všetky
kontakty a úplne sa uzatvoriť. Písmo takto vedie manželov k tomu,
aby si svojich priateľov vyberali spoločne - oni dvaja spolu
s Pánom Ježišom Kristom.
Na základe odlišností medzi mužom a ženou, alebo pre niektoré
ich priateľstvá, vznikajú, vzhľadom na ľudskú porušenosť,
v manželstve konflikty. Božie Slovo počíta s ľudskou porušenosťou
aj v manželstve a svojimi napomenutiami rieši aj manželské
konflikty. Tieto napomenutia sú opäť odlišné pre muža i ženu
a slúžia nielen na riešenie konfliktov, keď už existujú, ale aj na
ich predchádzanie a budovanie vzájomného porozumenia. V ďalších
dvoch odsekoch poukážeme na dve veľmi podstatné a potrebné Božie
rady.
21
Tak, ako Kristus pre Cirkev...
Efežanom 5,25-32.
Kološanom 3,19.
Pre muža je prirodzené milovať ženu skôr erotickou láskou, čo
prakticky znamená milovať seba. Preto Pán napomína mužov, aby
skutočne milovali svoje manželky - aby ich milovali Kristovou
láskou, ktorá je ochotná obetovať sa. Muž - Božie dieťa - by
v sebe nemal živiť trpkosť voči svojej manželke, zazlievanie jej
nedostatkov, ale ich preklenúť svojou obeťou tak, ako Kristus
preklenul nedostatky cirkvi. Na základe predčítaného Božieho Slova
môžeme povedať, že Svätý Duch dá mužom vždy dosť sily, aby
dokázali zvládnuť napätie v manželstve a riešiť ho svojou obeťou.
Ak to muž nedokáže, je prvoradé modliť sa za seba, aby naplnil
Božiu vôľu a až potom premýšľať o niečom inom.
V napätých i pokojných chvíľach v manželstve môže byť a má byť
mužova láska príkladom Kristovej lásky. Mužova autorita nemá stáť
na agresii a sile, ale na Kristovej láske a moci Svätého Ducha.
Takýto prístup je mužov diel pri vytváraní manželskej pohody
a vzájomného porozumenia.
Tak, ako Cirkev Kristovi...
Efežanom 5,22-24.
Kološanom 3,18.
Pre ženu je prirodzené podriaďovať sa naoko a manipulovať, teda
nepodriaďovať sa a dosahovať svoje záujmy. Preto Pán napomína
ženy, aby boli ochotné podriadiť sa vo všetkom, čo nie je
v rozpore s ich presvedčením viery. Písmo nehovorí, že je potrebné
podriadiť sa mužovi len vtedy, keď má pravdu - bez ohľadu na to,
či sa dá alebo nedá urobiť niečo lepšie, je správne, keď sa žena
mužovi podriadi. Automaticky sa tým predpokladá, že sa dokážu
spolu porozprávať o všetkom, dokážu spolu zvažovať a premýšľať.
Keď však muž nedokáže vidieť niektoré veci ako žena, je správne,
aby sa žena podriadila mužovi.
Na prvý pohľad je to možno pre ženu nepríjemné. Za svoje
rozhodnutia však muž musí niesť aj zodpovednosť bez ohľadu na to,
či prijal názor manželkin alebo či si ponechal svoj! Keď porovnám
prikázanie pre muža - milovať manželku a jeho zodpovednosť za
rozhodnutia s prikázaním pre ženu - podvoľovať sa mužovi, môžem
povedať asi toľko: Tieto prikázania sú úplne odlišné, ale zároveň
rovnako ťažké, svojím spôsobom teda rovnocenné.
Manželstvo a svet
1. Petra 3,1-7.
Kresťania často veľa rozprávajú, pričom nie sú schopní
a ochotní podľa svojich slov aj žiť. V manželstvách vzniká podobný
problém. Ľudia zo sveta si všímajú manželstvá veriacich ľudí
a posudzujú ich, hľadajú v nich Božieho Ducha. Ak veriaci manželia
22
nežijú podľa Božej rady a v ich rodinách vládne sústavný nepokoj,
napätie, je zbytočné, aby niekomu rozprávali o spasení, lebo tieto
ich slová nebudú mať žiadnu váhu. Niekedy si veriaci ľudia kladú
otázku, prečo dnes viera v Pána Ježiša nenesie takú moc, ako
kedysi. Často si túto otázku kladú muži, neschopní milovať
Kristovou láskou a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Kladú
si ju aj veriace ženy, ktoré o Kristovi vedia veľa narozprávať,
ale svojmu manželovi sa podriadiť nedokážu. Veriaci ľudia potom
utekajú zo svojich manželstiev plných napätí do cirkvi, kde chcú
byť požehnaní od Svätého Ducha.
Z predčítaných odsekov vyplýva, že majú muž i žena spolu
komunikovať, radiť sa, vzájomne sa neponižovať a vidieť v sebe
síce rovnocenných, ale zároveň odlišných ľudí. Muž by mal skôr
reprezentovať rodinu navonok, mal by sa radiť so svojou manželkou
a uzatvárať svoje rozhodnutia, za ktoré by mal vedieť niesť aj
zodpovednosť. Mal by milovať svoju manželku bez ohľadu na to, aká
je! Manželka skôr vytvára rodinné zázemie, pokoj vo vnútri rodiny.
Stáva sa dobrým radcom a stará sa o domácnosť. Mala by sa vedieť
podvoliť svojmu manželovi bez ohľadu na to, či má pravdu, ak ju
jeho rozhodnutie nevedie do hriechu!
Pri takomto manželskom spolunažívaní Božie Slovo zasľubuje
požehnanie. Posledný predčítaný odsek dokonca priamo poukazuje, že
ak manželia takto nežijú, ich modlitby budú mať duchovné prekážky
- nebudú vypočuté. Inými slovami, modlitby muža môžu byť vypočuté
len vtedy, keď tento muž napĺňa kritériá predčítaných Božích Slov.
23
Manželská mytológia
V.
O bohatej vdove
Matúš 6,24-33.
Pri hľadaní životného partnera sa musí človek často potýkať so
svojou vlastnou povahou, ktorá ho niekedy ženie do vzťahov vopred
odsúdených na stroskotanie. Veriaci i neveriaci ľudia potrebujú
mať vo svojom vedomí akýsi pokoj viery, a preto sa aj pri
neperspektívnych vzťahoch snažia o vytvorenie akejsi predstavy,
ktorá ich konanie akoby ospravedlňovala. Intelekt môže na jednej
strane slúžiť k správnemu rozpoznávaniu situácie, na druhej strane
môže podkladať a ospravedlňovať niečo nedobré.
Niektorí ľudia si zvyknú na materiálny štandard, v ktorom žili
pri svojich rodičoch. Tento zvyk je pre nich tak smerodajný, že si
dokonca aj svojho partnera vyberajú podľa toho, ako je materiálne
zabezpečený. Dokonca sa stáva, že si radšej vyberú povahovo
nevhodnejšieho budúceho manžela alebo prižmúria oko nad
úprimnosťou jeho viery, lebo má aj inú "kvalitu" - materiálne
zabezpečenie.
Prílišný vzťah k mamonu sa môže prejaviť aj neskôr
v manželstve. Muž i žena začnú doslova drieť, aby vytvorili také
prostredie, na ktoré boli buď zvyknutí alebo ktoré si vysnívali
len vo svojich predstavách. Takto sa môže veľmi ľahko stať, že sa
jeden z nich doslova udrie k smrti, čo druhého pravdepodobne
šťastným neurobí.
Na základe vyššie uvedených postojov si možno chlapec vyberie
za manželku bohatú vdovu alebo po nasmrť uštvanom mužovi takáto
vdova ostane.
Božie Slovo nepodceňuje materiálne zabezpečenie - Pán vie, že
človek pre svoj život potrebuje všeličo, čo by sa mohlo zdať na
prvý pohľad neduchovné. Rozhodne však poukazuje na hodnoty
s omnoho väčšími prioritami - úprimná viera, cit a láska k druhej
bytosti, ochota pracovať, vytvárať hodnoty... Ak si chlapec alebo
dievča nájdu partnera, ktorý v takýchto hodnotách obstojí, na
začiatku nemusí mať nič, počas života však môže nadobudnúť mnoho.
Keď si ale človek prehodí priority, môže naozaj na začiatku získať
veľa, ale vytrvá mu to len veľmi krátko. Radostný vzťah s bohatou
vdovou, radostný hlavne pre jej bohatstvo, je skutočne len mýtus,
ktorý v realite života nemôže fungovať! Stvoriteľ odmeral hodnoty
vo svojom Slove, označil ich prioritami a odovzdal ich ľuďom. Ak
v nich veriaci človek obstojí a prisvojí si ich, získa mnoho
požehnania. Do Božích rúk je možné odovzdať aj materiálny
nedostatok a očakávať Božiu pomoc, ktorá prichádza svojím časom.
Ako som sa stal svojím vlastným starým otcom
Jób 42,1-5.
Aby si veriaci človek ospravedlnil svoje počínanie, nájde
niekedy medzi množstvom bežných manželstiev jedno jediné - veľmi
24
zvláštne - ktorého príklad akoby podporil jeho jednanie.
Prehliadne fakt, že taký prípad nastáva asi raz za tisíc rokov
s tým, že sa napokon aj dobre skončí. Nájde, vyhrabe ho v dejinách
alebo vo svojom okolí a už môže povedať: "No a čo, veď aj druhí
urobili podobne a dobre sa to skončilo!"
Tak ako na jednej strane dokáže nájsť kresťan absurdný príklad
na sebaospravedlnenie, na druhej strane dokáže odsúdiť všetko, čo
sa vymyká bežným skúsenostiam.
Stvoriteľ niekedy očakáva, aby Jeho dieťa nehľadalo absurdné
príklady na sebaospravedlnenie, ale aby priamo pohliadlo na svoje
absurdné jednanie pod najvyššou autoritou Božieho Slova. Inokedy
zase chce, aby sa ľudia neodsudzovali a uvedomili si, že On
niekedy žehná veľmi podivným spôsobom, ktorému človek nemôže hneď
porozumieť!
Ak veriaci človek prežíva neistoty v oblasti hľadania svojho
partnera a nevie, ako sa má zachovať, možno povedať len jediné:
"Pán Ježiš Kristus a Jeho hodnoty musia byť vždy prvoradé!" Ak sa
posunú na ďalšie miesta v poradí, človek sa tak zamotá do samého
seba a svojej lásky, že sa mu poväčšine už nedá nijak pomôcť!
Láska, partnerstvo požehnané od Pána, sebou nesie aj upokojenie vo
viere a množstvo požehnania pre seba i okolie. Najsilnejším
prostriedkom na riešenie osobných neistôt býva modlitba a rozhovor
s veriacim priateľom. Jedná sa teda o úprimný vzťah so svojím
Stvoriteľom a tiež aj so svojimi súrodencami v Pánovi Ježišovi.
Svet je plný bežných udalostí, ale dejú sa v ňom aj zvláštne
veci. Sám intelekt niekedy nestačí na správny úsudok, človek
potrebuje, aby ho jeho Stvoriteľ doslova zobral do svojich rúk
a preniesol ho ťažkým obdobím tak, aby sa nestalo nič zlé.
V júli roku 1922 uverejnili zurichské noviny nasledovný príbeh:
Oženil som sa s jednou vdovou, ktorá mala dospelú dcéru. Môj
otec, ktorý nás dosť často navštevoval, sa zaľúbil do mojej
nevlastnej dcéry a oženil sa s ňou. Tým sa môj otec stal mojím
zaťom a moja nevlastná dcéra mojou matkou. O niekoľko mesiacov
porodila moja manželka syna, ktorý sa stal švagrom môjho otca
a bol súčasne mojím strýkom. Manželka môjho otca, tj. moja
nevlastná dcéra, mala tiež syna. Tento bol mojím bratom, a súčasne
i vnukom. Moja manželka je mojou starou matkou, lebo je matka
mojej matky. Na základe toho som jednak manželom svojej ženy
a súčasne jej nevlastným vnukom. Inými slovami som svojím vlastným
starým otcom...
Keby niekto povedal, že je nemorálne, aby sa manželských
radovánok zúčastňovala aj stará matka niektorých z manželov, isto
by mu dali všetci zapravdu. Náš príklad ale rozpráva o manželstve,
kde touto starou matkou bola zároveň manželka daného muža, a teda
jej účasť je úplne prirodzená. Zobrať však tento príklad ako
sebaospravedlnenie a zavolať si večer do spálne starú mamu, je
isto absurdné!
Týmto kritickým extrémom som chcel zdôrazniť, aké ľahké je
odsúdiť sa navzájom a aké ľahké môže byť ospravedlniť si niečo
zlé. Podstatným teda nie je intelekt, ale ľudské srdce, ktoré sa
rozhodne použiť ho pod autoritou Božieho Slova alebo ho zneužiť na
sebaospravedlnenie...
25
O krásnej Varvare
Príslovie 6,23-29.
Jeden manželský mýtus rozpráva, že je úžasné, keď je manželka
krásna. Najlepšie by bolo, keby bola misskou sveta. Bola by tak
nielen krásna, ale aj nežná, dobrá, pracovitá a múdra ako krásna
Varvara z jednej rozprávky. Nad takýmto záverom sa pravdepodobne
hneď pousmejete, lebo je jasné, že nie je správny. Napriek tomu,
keď si veriaci chlapec vyberá svoju manželku, celá jeho telesná
prirodzenosť ho tlačí k tomu, aby hľadal v prvom rade to
najpríťažlivejšie dievča. Ostatné dobré vlastnosti je schopný
k nej si domyslieť a nedostatky nevidieť, takže v očiach druhých
vyzerá ako pravý zamilovaný bimbáľ s vyschnutým mozgom.
Na vyššie uvedenom prípade je najhroznejšie to, že vôbec nie je
tak nerealistický, ako možno na prvý pohľad vypadá. Býva veľkou
Božou milosťou, keď Hospodin uchopí svoje dieťa a prevedie ho cez
úskalia zvodov sveta, ktoré diabol postavil na základe
príťažlivosti žien. Krása žien je prirodzene Božím dielom, keď sa
ale stvorenstvo postaví pred Stvoriteľa, začne sa napĺňať peklo už
tu na zemi.
Bohatier Finis, jasný sokol
Príslovie 22,24-25.
Príslovie 25,27-28.
Obdobou mýtu o krásnej manželke je mýtus o svalnatom a úspešnom
manželovi. Zamilované dievča dokáže vidieť aj v bezcharakternom
mužovi krásneho Finisa, ktorý vždy víťazí a je plný vrúcnej lásky.
Zamilovaným dievčatám uniká, že ten ich "Finis" je úspešný možno
práve pre svoju hrubosť a nezdržanlivosť.
Láska medzi mužom a ženou má byť posvätená od Svätého Ducha. Ak
ale človek v tejto láske uniká pred svojím Stvoriteľom, stáva sa
ľudská zamilovanosť slepá a bez rozumu. Je veľmi ťažké pomôcť
zamilovanému mladému človeku, ktorý vo svojej láske uniká pred
svojím Bohom! Vytriezvenie, pravda, neskôr prichádza, ale
prichádza už neskoro - v manželstve, v ktorom sa už po celý zbytok
života dá len niesť kríž a zlorečenia skutkov, v ktorých človek
opúšťal svojho milujúceho Boha.
O zlej macoche a starom úžerníkovi
1. Korintským 7,1. 7,7-8.
1. Timoteovi 4,1-5.
O manželstvách neexistujú len krásne ilúzie, ale aj negatívne.
Sú ľudia, ktorí odmietajú vstúpiť do manželstva s presvedčením, že
časom sa aj tá najlepšia manželka zmení na zlú macochu,
čarodejnicu a podobne, aj ten najlepší manžel sa zmení na starého
frfľoša, úžerníka. Veď dokonca aj predčítané Božie Slovo akoby
podporovalo takýto pohľad.
Apoštol Pavel poukazuje, že ak má niekto obdarovanie celibátu,
26
je lepšie neženiť alebo nevydávať sa. Takýto dar má však len
máličko ľudí - ak poviem jedno promile, možno poviem aj priveľa.
Ľudia s týmto darom nepociťujú potrebu partnerstva, a môžu tak
cele slúžiť Pánovi. Ak ale niekto vytvorí teóriu, ktorá zabraňuje
ženiť sa a vydávať ľuďom vo všeobecnosti, odníma od nich Boží dar!
Takéto učenie je doslova démonské, vyháňa ľudí do samoty, kde
potom trpia a v ktorej navyše často podliehajú telesnému pokušeniu
spať so ženou bez akýchkoľvek záväzkov. Z takéhoto jednania ľudí
sa potom odvíja množstvo samôt, depresií, pohlavných chorôb,
potratov ako daň za ľudský hriech.
A tak si krásne žili, až kým nepomreli...
Žalm 121,1-8.
Posledným manželským mýtom, ktorý by som chcel spomenúť, je
akási ľahkovážnosť: "Nuž čo, zoberieme sa, a nejak bolo, nejak
bude..." Človek je schopný o budúcnosti aj nepremýšľať
s presvedčením, že sa táto budúcnosť bude odvíjať dobre alebo
aspoň zvládnuteľne. Takýto človek možno neprehadzuje Božie
priority práve preto, lebo nechce o prioritách, živote,... vôbec
premýšľať!
Je zlé, keď človek vydá svoj život a život svojho partnera do
udalostí náhod, ktoré budúcnosť donesie. Božie Slovo jednoznačne
poukazuje, že ak má byť manželstvo požehnané, dobré, je nutné
pridržiavať sa Božích rád, a teda aj premýšľať o budúcnosti
a prítomnosti. Pán chce, aby Jeho deti premýšľali nad Jeho Slovom
a učili sa poznávať Jeho vôľu. On jediný je zárukou ich šťastia
a naplnenosti tak, ako to zasľubuje aj predčítaný žalm.
27
Vzťah rodičov a detí
VI.
Naša malá Snehulienka
Rimanom 3,23-24.
Keď sa rodičom narodí prvé dieťatko, bývajú často unesení jeho
krehkosťou a bezbrannosťou. Ak ide o dievčatko, dalo by sa
povedať, že je to taká ich malá Snehulienka, na ktorú nedajú nič
dopustiť. Ak plače, musí ísť vždy na ruky, rodičia sa neustále
snažia nejak svoju Snehulienku zabaviť, až ju napokon na svoju
prítomnosť tak naučia, že dieťatko začne plakať vždy, keď ostane
samo. Maminka si začne uvedomovať, že za týchto okolností nemôže
napĺňať základné rodinné potreby, ako napríklad navariť, oprať,...
a začne žiadať ocinka, aby jej pomáhal, prípadne si zobral
v zamestnaní aj dovolenku. Ocík zakrátko zistí, že keď nezarába,
peniažkov je stále menej a začína hroziť, že malej Snehulienke
nebudú môcť kúpiť potrebné šatôčky... Hrôza, čo si len počnú!
Božie Slovo upozorňuje aj rodičov na ich malé Snehulienky, že
dokonca aj tieto bezbranné dieťatká, ktoré sú tak krehučké a milé,
sú porušené dedičným hriechom. Na jednej strane majú svoje
potreby, ktoré je správne napĺňať - napr. potreba hladu, matkinho
citu a záujmu... Na druhej strane však už tieto malé dieťatká
vedia prejavovať svoj egoizmus a vynucovať si doslova všetko, čo
si vymyslia. Preto je už od kolísky potrebné, aby rodič svoje
dieťatko začínal privykať, učiť ho niesť aj situáciu, ktorá nie je
možno celkom podľa jeho detských predstáv. Takouto situáciou môžu
byť aj chvíle, keď sa maminka s ním nehrá, ale napríklad perie
alebo varí... Dieťatko si možno trochu poplače, ale zakrátko sa
naučí, že nemôže dostať všetko, čo si vymyslí mať! Mamina sa takto
postará nielen o dieťatko, ale aj o rodinu, ocino donesie domov
zárobok a rodina sa stane jednoducho funkčnou.
Rimanom 5,12-19.
Tak, ako Stvoriteľ pripomína, že malé dieťatká majú sklon byť
zlé, všeličo si vynucovať, zlostiť sa a škriekať, keď to
nedostanú, pripomína aj to, že aj ich prišiel spasiť! Ich rodičov
si vyvolil ako prvých ľudí, cez ktorých má dieťatko spoznať nielen
Božiu lásku, ale aj spravodlivosť! Kým dieťatko nedokáže rozumieť
Evanjeliu, je posväcované vierou svojich rodičov. Keď si však
začne uvedomovať, čo je dobré a čo zlé, keď navyše začína poznávať
Pána Ježiša na svedeckom príklade života matky a otca, začína
vznikať nový vzťah - je to osobný vzťah medzi dieťatkom a jeho
Spasiteľom. Jednou z veľmi ťažkých, ale zároveň veľmi potrebných
rodičovských úloh je spôsob, akým "chytia rúčku" svojho dieťaťa
a vložia ju do spasiteľských dlaní svojho Boha. Ak si rodič myslí,
že je jeho dieťatko nevinnou Snehulienkou, už od malička mu začína
prekážať na ceste poznávania Pána Ježiša Krista, lebo nevinní
spasenie nepotrebujú.
28
Malý neposedný škriatok
1. Jána 4,7-13.
Druhým extrémom, ktorý môžu rodičia prežívať, je akési
zhrozenie, že to ich dieťatko nie je tou Snehulienkou, ktorú vo
svojom predsudku, v ňom očakávali vidieť. Je také maličké a už sa
zlostí a kope od zlosti, vynucuje si nie plačom, ale vrieskaním,
a svojimi malými ručičkami dokáže tak bezohľadne odstrčiť aj
maminku alebo ocinka... Nie je to veru malá nežná Snehulienka, ale
skôr zlý škriatok! Kvôli svojmu falošnému očakávaniu, predsudku,
bývajú rodičia zahanbení sami pred sebou, že dostali v ich očiach
také zlé dieťatko. Možno si v tej chvíli neuvedomia, že vidia
svoje vlastné povahy, ktoré sa v detinskosti prejavujú živelne
a naplno. Ako veľa energie a nervov stálo staré mamy a otcov, kým
vo svojich deťoch vybudovali zábrany ich povahám a naučili ich
nemyslieť vo svojom egoizme len na seba!
Pán nemá voči ľuďom vypestované predsudky, v ktorých by sa
sklamával! Miluje ich svojou nezištnou láskou v plnom poznaní ich
biedy a porušenosti. Takúto lásku vkladá aj do sŕdc rodičov
a dopytuje sa po nej aj vo chvíľach, keď sa ich dieťatko napríklad
zlostí a odstrkuje ich. Táto Božia láska pravdepodobne nepohladí
rukou malého zlostníka, ale zároveň ani nespôsobí v rodičovskom
srdci zatrpknutie alebo zlobu proti svojmu dieťaťu!
Aby dieťatko mohlo vyrásť na dospelé Božie dieťa, potrebuje
v prvom rade lásku svojich rodičov, ktorá by mala byť inšpirovaná
Svätým Duchom. Biblia sebou nesie mnoho rád, napomenutí
a povzbudení, aby sa mohol každý rodič naučiť rozumieť Božej láske
a odovzdávať ju svojmu dieťatku.
Hanbíme sa spolu alebo sami?
Matúš 7,1-5.
Možno ste už boli svedkom toho, ako sa nejaké dieťa tvrdohlavo
zaťalo a neposlúchlo svojich rodičov. Priamo medzi ľuďmi začalo
kričať, vrieskať a možno sa aj hodilo o zem. Možno ste to skúsili
už aj na vlastnej koži ako rodičia. Druhí ľudia v takejto chvíli
často začnú odsudzovať dieťa i rodičov a myslieť si o tej rodine
svoje. Rodičia sa zvyknú hanbiť a odsúdia svoje dieťa vo svojich
srdciach ako obzvlášť zlé. Pre hanbu potom nezvládnu situáciu
a dieťa buď nechajú tak bez povšimnutia alebo im prasknú nervy
a od zlosti ho zmlátia. V takejto chvíli je možno zaujímavé
zamyslieť sa na chvíľočku nad tým, ako sa Stvoriteľ správal, keď
sme sa tvrdohlavo pred Ním správali my sami už ako dospelí ľudia.
Zabudol, že sme Jeho deti? Nepriznal sa k nám, lebo sa za nás
hanbil?
Hospodin nikdy neopúšťa človeka tak, ako to niekedy robia ľudia
medzi sebou. Možno človeka karhá, napomína, dopúšťa na neho aj
zlé, ale všetko len preto, aby človek nakoniec porozumel svojej
biede a začal hlboko prežívať potrebu svojho spasenia.
Rodič nemá "opustiť" svoje dieťa v hanbe ani vtedy, keď toto
dieťatko hanbu naozaj robí! Aj v tejto chvíli potrebuje vedenie,
možno pokarhanie alebo aj výprask, ale rozhodne nie výprask vedený
zlostným hnevom vychádzajúcim z rodičovského studu! Tak, ako
29
Stvoriteľ neodsúdil už mnohokrát nás, tak sú povinní aj rodičia
neodsúdiť svoje deti, ale sa im venovať a zabúdať na rany, ktoré
od nich utŕžili podobne, ako aj Kristus zabúda na rany, ktoré sme
Mu utŕžili my!
1. Jána 2,15-17.
Keď si rodič zamiluje svet - honor, istý druh slávy, ocenenia,
výsadné postavenie - akúsi chlúbnu pýchu, dokáže len veľmi ťažko
odpúšťať svojmu dieťaťu, keď sa v ňom verejne prejaví jeho
porušenosť. V takomto prípade však hreší viac rodič než dieťa a je
doslova nutné navrátiť sa k prvej láske Pána Ježiša Krista! Deti
veľmi potrebujú vidieť na jednaní svojich rodičov jednak príklad
Kristovej lásky, jednak príklad kajúceho ľudského ducha! Ak tieto
dva príklady na ich živote deti neuvidia, bude sa im len ťažko
nachádzať cesta k svojmu Spasiteľovi.
Rodičovská povinnosť
2. Korintským 12,14-16.
Niektorí rodičia možno automaticky očakávajú od svojich detí,
že budú poslušné, dobré, uvážlivé... Ak sa potom deti začnú
prejavovať inak - negatívne, rodičia k nim pristupujú s výčitkou,
že mali urobiť to, či ono a neurobili to... Božie Slovo ale
poukazuje na inú prioritu - rodičia nemajú očakávať poslušnosť
a uvážlivosť od svojich detí, ale majú v nich túto poslušnosť
a uvážlivosť vychovať počas rokov ich spoločného života! Deti veľa
opakujú po svojich rodičoch a je veľmi možné, že to, čo sa rodičom
na ich deťoch nepáči, je ich vlastný zlý príklad! Potom by však
nemali odsudzovať svoje deti, ale samých seba.
Výchova by teda nemala mať ťažisko v príkazoch a zákazoch -
v bremene, ktoré by žiadne dieťa neunieslo. Výchova nesie v prvom
rade modlitbu o pomoc a požehnanie. Mala by sebou niesť svedecký
život rodičov. Prakticky by rodič mal vedieť prísne zakázať alebo
prikázať vždy s uvedomovaním si vyspelosti svojho dieťaťa. Ak
dieťatko je už schopné rozumieť, prečo musí niečo urobiť, je veľmi
potrebné vysvetliť mu to, a teda mu venovať čas!!!
Apoštol Pavel poukazuje na akúsi lesť pri výchove duchovne
mladších súrodencov v Pánovi. Táto "lesť" je prístup, ktorý
zaujme, dokáže upútať pozornosť. Preto aj rodič, keď vysvetľuje
niečo svojmu dieťaťu, nemôže to robiť nezáživným mentorským
spôsobom! Pretože je rodič starší, má viac skúseností, a teda by
mal dokázať hľadať prostriedky, či rady, ako zaujať dieťa
a odovzdať mu informácie spôsobom, ktorý je pre jeho vek
prijateľný.
Božie Slovo žiada jednoznačne viac od rodičov, ako od ich detí!
Efežanom 6,4.
Kološanom 3,21.
Je zaujímavé uvedomiť si, že Pán žiada od matky hlavne prejavy
citu, domova, vytváranie dôvery, avšak od otcov žiada pre ich deti
vedenie, výchovu v zmysle vzdelávania. Preto upozorňuje hlavne
otcov, aby nedráždili svoje deti príkazmi, ktoré nemajú zmysel
30
alebo v ktorých sa nedá obstáť. Otcovia nesmú potláčať svojou
autoritou detskú osobnosť, ale naopak, majú ju rozvíjať. To
neznamená, že nesmú prikazovať, znamená to len toľko, že ich
príkazy majú byť zmysluplné, majú byť pre deti osožné a vedené
takou formou, aby ich deti mohli prijať čo najľahšie. Aby sa niečo
také mohlo otcom podariť, musia si pre svoje deti nájsť čas,
investovať ho do rozhovorov a hier, aby sa rozvíjal vzťah medzi
nimi a ich deťmi. Z takéhoto vzťahu potom prirodzene vynikne aj
ich autorita, keď dieťa uvidí, že ocino vie opraviť pokazenú
hračku a urobí to s radosťou, keď dokonca niekedy hračku
vytvorí... Prirodzená autorita otca môže stáť len na detskej
dôvere. Keď potom táto autorita nebude zneužívaná, stane sa
najväčším pomocníkom pri odovzdávaní Evanjelia Pána Ježiša Krista.
Čo žiadať od detinskosti?
Efežanom 6,1-3.
Kološanom 3,20.
Keď rodičia dokážu obstáť v oblasti, ktorá bola opísaná
v predchádzajúcej podkapitole, môžu jednoznačne žiadať od svojich
detí to, čo od nich žiada aj Božie Slovo - poslušnosť a úctu.
S touto poslušnosťou a úctou sa však deti nerodia, môžu byť k nej
len vedené, vychovávané s pomocou a požehnaním od Svätého Ducha.
Pretože je dieťa človekom s vlastnou vôľou, môže sa niekedy aj tá
najlepšia výchova skončiť detskou neposlušnosťou alebo neúctou.
Dospievajúcim deťom sa otvára nová možnosť - vzťah s ich
Stvoriteľom. Tento vzťah ich vedie nie do otroctva voči rodičom,
ale do prirodzenej podriadenosti, ktorá je možná aj vtedy, keď
rodičia v otázkach výchovy veľmi zlyhávajú. Preto ak je výchova
výborná, ale dieťa má silnú nechuť poznávať svojho Boha, koniec
bude biedny a zlý. Keď by bola výchova aj horšia, ale dieťa chce
veľmi poznať svojho Spasiteľa, výsledkom bude vzdelané, vyrovnané
Božie dieťa. Tak je prirodzené, aby rodič vynaložil všetko preto,
aby jeho dieťa dostalo dobrý závdavok príkladu a výchovy v rodine.
Posledné rozhodnutie však vždy ostáva na dieťati - milovať Krista,
či nie? ...
Božie Slovo poukazuje na to, že sa manželia stanú jedným telom.
Nehovorí tak ale aj o ich deťoch! Príde čas, keď si ich deti nájdu
svojich partnerov a vytvoria svoje rodiny, ktorým sa budú musieť
naplno venovať. Kým sa tak ale nestane, Pán chce, aby sa im deti
dokázali podvoľovať bez ohľadu na to, či vo výchove obstáli alebo
zlyhávali. Ak dieťa uposlúchne Božiu radu a dokáže si uctiť
svojich rodičov, bude mu to na mnohé požehnanie.
Požehnanie od Hospodina
Filipským 3,17-18.
1. Timoteovi 1,16.
Sú ľudia, ktorí sa domnievajú, že keď spoznajú Písmo a budú sa
modliť, získajú mnoho požehnania. Takýto pohľad je pravdivý len
čiastočne. K požehnaniu človek prichádza v prvom rade svojou
31
vlastnou poslušnosťou - odovzdaním sa do Božích rúk. Tak ako Božie
Slovo vedie k poslušnosti deti naproti svojim rodičom, vedie
zároveň rodičov k poslušnosti naproti ich Stvoriteľovi
a Spasiteľovi. Ak deti tento príklad poslušnosti na životoch
svojich rodičov neuvidia, len veľmi ťažko dokážu sami
v poslušnosti obstáť. Požehnanie výchovy teda spočíva v prvom rade
v svedeckom živote, ktorý odhaľuje dobrú i zlú ľudskosť rodičov,
ich potrebu Spasiteľa, Božiu moc, ktorá sa pri nich napĺňa... Len
slová a modlitby určite nestačia! Hospodin očakáva ľudské srdce,
ktoré Ho víta a otvára sa Mu s nádejou a vierou.
32
33
Rodinné stíšenia
VII.
Kovboj s Bibliou
1. Mojžišova 2,9. 2,15-17.
Veriaci ľudia si niekedy kladú otázku, prečo museli byť v Raji
dva stromy, ktoré mali síce na pohľad krásne plody, ale z ktorých
Adam a Eva nesmeli jesť. Veď o čo lepšie by bolo, keby Hospodin
také stromy nestvoril, a teda by ani človek nemohol neposlúchnuť
a bolo by mu stále dobre. Tak, ako na mnohé iné, je aj na túto
otázku odpoveď jednoduchá. Však človek, zamotaný do pavučín
svojich myšlienok a podnetov, ju nemôže nájsť pre úžasné množstvo
lákavého balastu sebavedomých názorov a presvedčení.
Stvoriteľ chcel urobiť človeka takého, aby bol podobný Jemu
samotnému. Človek teda musel byť schopný milovať, tvoriť
a slobodne sa rozhodovať. Aj napriek hriechu, ktorý sa stal
v Raji, človeku tieto tri vlastnosti ostali a sú úzko späté.
Slobodný človek tvorí s radosťou a vyberá si priateľstvá podľa
ciest svojho srdca. V akejkoľvek neslobode človek trpí a narastá
v ňom nenávisť.
V Raji určite nešlo o dva stromy, ale o zákaz, ktorý sa dal
porušiť! Keby človek proti Bohu nemohol zhrešiť, keby bolo všetko
dovolené, stal by sa strojom, ktorý síce pracuje dobre, ale zato
nie je schopný vlastných rozhodnutí a vlastných citov! Zákazom
v Raji Hospodin stvoril pre človeka slobodu aj od samého seba -
človek mohol, i nemusel uposlúchnuť. Začal byť schopný milovať,
mohol robiť aj proti Božiemu príkazu, stal sa podobným svojmu
Stvoriteľovi.
Boh je láska, a preto aj Jeho príkaz znamenal pre človeka
požehnanie - najlepšie bolo uposlúchnuť s dôverou vo svojho
nebeského Otca.
Prečo sa zaoberáme touto úvahou, keď je témou modlitebné
stíšenie v rodine?
Veriaci otcovia si niekedy prečítajú Bibliu, dozvedia sa, že
ich deti majú poslúchať a začnú si svoje práva vyžadovať. Možno si
uvedomia aj to, že majú rodinu duchovne viesť, a teda byť aktívni
aj pri zvolávaní spoločných modlitebných stíšení. Doslova si
poslušnosť začnú vynucovať - veď deti musia poslúchnuť, manželka
sa musí podriadiť, a tak keď veľký otec rodiny zavelí, všetko musí
skákať. Takýto otcovia sa začnú podobať na kovbojov sediacich na
divých mustangoch, ktorí pália zo svojich opakovačiek Božieho
Slova verše, takže šrapnely len tak lietajú. Modlitebné stíšenie
sa napokon začne tým, že možno syn má "prestrelené" srdce,
manželka "prišla" o oko, otec sa však teší, že naplnil Božiu
vôľu...
Tak ako Otec v nebi dal človeku slobodu, je podobne povinný
viesť v slobode aj pozemský otec rodinu, ktorú mu Hospodin
požehnal. Akékoľvek násilie vyvoláva len nechuť a nenávisť, preto
je priorita položená na niečom inom - na otcovskom vedení,
s požehnaním od Hospodina. Stvoriteľ dal otcom Svoje Slovo,
manželky, odporučil im príkladný život, učí ich, ako odovzdať
Božiu vôľu pútavo... Na konci vysvetľovania a všetkých ostatných
možností je potom niekedy potrebný aj prípadný výprask dieťaťa,
34
keď napríklad stále otvára rozpálenú rúru a nechce si dať povedať,
že sa môže veľmi popáliť. Však donucovať alebo biť dieťa zato, že
sa nechce modliť, je absurdné a hrozné. Veď keď dieťatko vidí
požehnanie na svojich rodičoch, keď vidí ich príklad a oni sa ho
snažia primeraným spôsobom upútať, samo chce sedávať s nimi na
modlitbách!!! Ak sa predsa však nájde detinské srdce, ktoré
odmieta modlitby, násilie alebo bitky toto odmietanie len
podporia!
Veriaca Fantagíro
Títovi 2,3-5.
Pretože sú aj otcovia len ľudia, často zlyhávajú. Nerobia vždy
tak, ako by mali. Niekedy si to aj uvedomujú, ale aj napriek tomu
je pre nich ťažké pravidelne obstáť. V takomto prípade má aj pre
nich Kristus nové a nové spasenie, novú pomoc a nové odpustenie,
keď im o odpustenie a pomoc naozaj ide.
Veriace manželky však niekedy začnú konať zvláštne - majú
pocit, že otca musia nahradiť a situáciu podržať vo svojich
rukách. Začnú potom jednať ako nebojácna Fantagíro s tým, že
svojho muža automaticky napasujú do pozície chudáka princa
Romualda, ktorý niečo vyparatil alebo nezvládol a treba ho
zachrániť. Otcovské jednanie sa nedá zastúpiť matkou podobne, ako
aj materinské jednanie sa nedá zastúpiť otcom! Deti potrebujú
jedno i druhé! Ak otec v niečom zlyháva, je potrebné mu pomôcť,
ale takúto pomoc môže dostať len od Hospodina. Manželka sa môže
modliť, byť pre svojho manžela povzbudením i oporou a zároveň môže
aj poukázať na nedostatky - keď ale nápravu chytí do svojich
vlastných rúk ako Fantagíro, vykoná pravý opak. Výsledkom bude
viac nedorozumenia, viac nedôvery, viac napätia...
Nedostatok ktoréhokoľvek z manželov musia niesť vždy obaja
a prípadne aj ich deti. Však riešiť ho bezhraničnou kritikou,
zhadzovaním a rozličnými gestami nie je možné. Keď sa však manžel,
či manželka upriami na Hospodina, Ten dokáže vyliečiť mnoho nemocí
a navrátiť manželom vytrácajúci sa domov.
Stojíme tam spolu, ale pritom každý sám...
Rimanom 12,9-12. 12,15-17.
Predčítaný odsek Božieho Slova je krásnym návodom na to, ako si
v manželstve rozumieť. Rozumieť si s partnerom znamená tiež, že si
títo dvaja ľudia dôverujú, dokážu si rozprávať jeden druhému
o svojich pokleskoch, trápeniach, radostiach, túžbach... Aby sa
dvaja ľudia mohli skutočne spolu modliť, musia si rozumieť, aby
tak poznávali svoje potreby duchovné i telesné. Úprimnosť pôsobí,
že na modlitbách sa jeden dokáže zastať druhého, že nejde len
o prázdne slová bez citu a porozumenia. Takéto slová by detinské
srdiečko ich dieťaťa hneď vycítilo a prestalo by túžiť ísť za
Pánom Ježišom Kristom.
Ak ale jeden z partnerov sem tam zatúži vysadnúť na mustanga
a páliť a sekať po svojich rodinných členoch mečom a guľkami
moralizmov, bezduchých príkazov a zhadzovaní, je veľmi možné, že
35
sa rodina síce stretáva k pravidelným spoločným modlitbám, ale
pritom z nich na týchto modlitbách stojí každý sám, uzavretý do
seba. Táto hrozná duchovná choroba je dnes veľmi bežná - ľudia sa
stretávajú, komunikujú, ale zároveň komunikujú len cez maličké
okienko svojej hroznej steny, ktorá ich úplne oddeľuje od
ostatných. Ak sa niekto náhodou rozhodne vyliezť zo svojej ulity,
vráti sa poväčšine celý doráňaný a zbitý.
Jeden múdry človek povedal, že manželia sú ako stĺpy chrámu,
ktoré spolu držia chrámový oblúk. Keby boli príliš ďaleko, oblúk
by neudržal tiaž, ktorú musí niesť. Keby však tieto stĺpy boli
príliš blízko, nemohli by držať pravidelné oblúky chrámu.
Hospodin ponúka manželom úprimnú lásku, aby nestáli od seba
priďaleko, a dáva im zároveň slobodu, aby ich zväzok bol krásny
a nestáli tak príliš blízko seba. Nájsť vo svojom manželstve mieru
Božej vzdialenosti chrámových stĺpov je úžasným požehnaním, ktoré
urobí zo spoločných stíšení hlboko žiadanú potrebu a radosť.
Tajomstvo autority
1. Timoteovi 3,1-5.
V rodine by mali manžel i manželka vyjadrovať istý druh
autority. Táto autorita sa nikdy nemôže vynucovať! Jedinou cestou
na jej získanie je poslušnosť pred Hospodinom, otvorenosť voči
Bohu i partnerovi, prípadne do primeranej miery aj voči deťom.
Autoritu si človek nemôže vziať, môže ju len dostať. Veriaci
manželia dostávajú Božiu - požehnanú autoritu od Svätého Ducha. To
je možné len vtedy, keď je ich viera úprimná a živá. Pred
Stvoriteľom je každá Ním požehnaná autorita formou biskupstva, do
ktorého svoje deti povoláva On sám, lebo je to výborná vec,
slúžiaca im samým, aj ich okoliu.
Spoločné modlitby
Matúš 6,5-8.
Matúš 18,19-20.
Medzi stíšenia v rodine nepatria len modlitby, ako sa to
niektorí kresťania domnievajú!!! Spoločnými stíšeniami sú
rozhovory, v ktorých sa partneri dokážu navzájom otvoriť a hľadať
k sebe takú cestu, ktorá je navyše požehnaná od Stvoriteľa.
V rodinnom stíšení sa môže otec rozprávať s malým trojročným
synčekom o tom, čo to dieťatko cíti, čo by chcelo, čo je správne
a ako by sa na to mohol asi pozerať Pán Ježiš. Keď matka číta
večer dcérke ilustrovanú Bibliu, má s ňou stíšenie. Napokon je
prirodzené, aby sa celá rodinka vedela aj pravidelne stretávať na
spoločných modlitbách, na ktorých nežvatlú ako pohania, neukazujú,
kto sa vie najlepšie modliť, ale otvárajú svoje srdcia tak, aby to
bolo im všetkým zrozumiteľné. Z toho automaticky vyplýva, že je
dobré, keď sa manželia modlievajú jednak vo dvojici, ale aj
s deťmi dohromady. Deti nerozumejú problémom manželov a potrebujú
mať stíšenia vedené tak, aby to bolo pre ich detinskosť
prirodzené. Manželov však takéto stíšenia nenaplnia, sú často skôr
službou z ich strany a potrebujú stíšenia na svojej úrovni.
36
Napokon všetci, deti i rodičia nutne potrebujú aj svoju osobnú
komôrku, v ktorej sú len oni a ich Stvoriteľ!
Rodinné stíšenia je veľmi široký pojem, zahŕňa všetky opísané
vzťahy. Aby mohla byť rodina duchovne vyvážená, zdravá, mali by
rodinné stíšenia obsahovať všetko, čo sme si opísali v tomto
odseku:
Modlitby - osobné, manželské a rodičovské
Rozhovory - manželské, rodičovské a súrodenecké
Nadovšetkým by mala panovať najvyššia autorita Božej lásky.
Vyvážený duchovný život v rodine sa dá pekne vystihnúť akousi
rovnicou - 3 x 2 + 1 = 7 - trojo druhov modlitieb, trojo
rozhovorov a nad tým všetkým jeden Boh Stvoriteľ a Spasiteľ dáva
dohromady plnosť.
Realita je často prirodzene úplne iná, lebo sme len zlyhávajúci
ľudia. Pán nám ale ukazuje smer, ktorý je požehnaný a správny a ku
ktorému sa môžeme navzájom viesť a vzdelávať.
Spovedné tajomstvá
Jakub 3,3-12.
Písmo a Božia vôľa niekedy vedie veriacich k tomu, aby si
vyznávali svoje zlé skutky a spolu sa modlili za Božie odpustenie,
prípadne nejakú nápravu v dôsledku zlého jednania. Pritom môže ísť
o veľmi osobné veci, ktoré vyžadujú, aby boli držané v úplnej
tajnosti. Udržať spovedné tajomstvo je nielen Božou vôľou naproti
manželom navzájom, ale aj naproti ich deťom. Dieťatko môže niekedy
prežívať svoj detinský problém, ktorý s dôverou zverí len jednému
rodičovi. Pokiaľ nejde o nejakú vážnu okolnosť, ktorá by sa mala
riešiť spoločne, je prirodzené, aby rodič detinskú dôveru
nesklamal a nevyklopil všetko svojmu partnerovi! Už aj detinské
srdiečko je ľudským srdcom, ktorého dôveru si človek môže len
získavať - nedostane ju len tak!
Keď sa jednému z manželov zverí iný brat, či sestra, je správne
pomlčať o tom pred partnerom! Výnimkou môže byť len rozhovor
manžela s inou ženou alebo manželky s iným mužom - takéto
rozhovory môžu vniesť medzi manželov nedorozumenie alebo
odcudzenie. Preto je správne upozorniť brata, či sestru, že ich
spovedné tajomstvo bude z časti alebo cele poznať aj manželka, či
manžel.
Pán chce, aby jeho deti komunikovali navzájom tak, aby im to
nerozbíjalo šťastie. Celý život sa preto učíme hľadať Božie miery
a priority, podľa ktorých potom vedieme seba i druhých.
37
Naše deti
VIII.
Maminka, Marienka mláti Jakubka!
1. Korintským 14,20.
Rodič má niekedy sklon posudzovať jednanie detí podľa takých
morálnych princípov, podľa ktorých si navykol posudzovať jednanie
dospelých. Keď deti robia niečo zlé, sú ešte častejšie odsudzované
cudzími ľuďmi - veď morálne princípy predsa musia platiť rovnako
pre všetkých...
Božie Slovo však hodnotí svet a vnímanie detí úplne inak, ako
svet a vnímanie dospelých. Dieťa dokáže vykonať podobne zlé skutky
ako aj dospelý, ale rozhodne nedokáže zhodnotiť ich dosah. Deti
vedia byť úžasne ukrutné práve preto, že si celkom neuvedomujú
následky svojho jednania. V tomto zmysle sa niekedy tiež môžeme
dopočuť o akejsi mladíckej ukrutnosti, ktorá keď má moc, rozhoduje
prirýchlo, zadeľuje a rozdeľuje, čím môže spôsobiť mnoho utrpenia,
ktoré však v danej chvíli celkom dobre nevidí. Apoštol vystríha
pred detinským zmýšľaním, dospelý človek by mal lepšie hodnotiť,
akosi ďalej dovidieť a na základe toho byť aj opatrnejší
v rozhodnutiach.
Keď sa teda malé dieťa rozhodne, že do kamaráta hodí kameň, ide
o iný skutok, ako keby to urobil dospelý! Deti sa vedia často
vadiť a niekedy aj biť, ale o to skôr zase dokážu odpustiť
a zabúdať na príkoria. Ak v tejto chvíli "Marienka mláti Jakubka",
za pár minút sa už budú možno opäť spolu hrať. Božie Slovo používa
príklad detí k tomu, aby sa dospelí naučili odpúšťať a zabúdať
podobne, ako to dokážu deti.
V tejto úvahe by som ale chcel použiť predčítaný odsek Písma
ako vyjadrenie Božej vôle, že je deti potrebné posudzovať podľa
iných kritérií, než posudzujeme dospelých! Jednanie detí niekedy
vyzerá veľmi zle, v takejto chvíli je však potrebné uvedomiť si,
že je to detinské jednanie, ktoré vyžaduje viac zhovievavosti
a vysvetľovania, než jednanie dospelých.
Naši miláčikovia sa majú radi
1. Korintským 13,9-13.
Podobne aj detská láska, ktorá vyzerá niekedy tak čisto, krásne
a nevinne, je niečo iné, než úprimný a pekný vzťah dospelých ľudí.
Veľké priateľstvo sa razom zmení na nepriateľstvo, detinstvo ľahko
zabúda na sľuby. Je to u detí tak zlé? Určite nie! Je to len tak
detinské.
Deti preto milujú a vzápätí po svojich citoch šliapu, vadia sa
a vzápätí sa družne hrajú, sú zlé či dobré, ale v obidvoch
prípadoch nedoceňujú dôsledky svojich postojov a skutkov.
Božie Slovo odhaľuje rozdielnosť detinskosti od dospelosti
a vedie dospelých k múdrej láske voči deťom, ktoré sú im zverené.
Deti síce o tom veľmi nevedia, vedenie a pomoc dospelých však
veľmi potrebujú. Ako deti nemôžu poznať túto svoju potrebu, a teda
38
ani nemôžu vyjadriť vďačnosť za správne jednanie svojich rodičov.
Rodičovskú lásku a porozumenie vo všetkej múdrosti však potrebujú
veľmi aj napriek svojmu detinskému nepochopeniu.
Pán vedie veriacich rodičov k tomu, aby dokázali prijímať svoje
deti inak, než seba navzájom, ale aby ich zároveň pomaličky viedli
k poznaniu tak, aby sa harmonicky vyvíjali smerom k dospelosti.
Preto nesmie byť preceňovaná ani detinská láska, ani detinská
nenávisť, ale zároveň je dobré, keď dieťa pomaly spoznáva hodnoty
lásky, sľubov i dôsledky zloby. Detinské jednanie tak môže
pomaličky smerovať k dospelejším a hlbším prejavom dobra i zla.
Naše deti musia...
1. Korintským 10,13.
Možno by sa niekomu nepáčil záver predchádzajúceho odseku. Deti
by predsa nemali dospievať aj k prejavom zla, malo by v nich rásť
na základe našej výchovy a požehnania len dobro! Keďže ale aj deti
sú slobodní ľudia, ich dospievanie ich vedie stále častejšie do
situácií, keď sa musia rozhodovať sami. S hlbším chápaním
okolností a dôsledkov, s dospievaním deti chápu síce lepšie aj
dosah zlých skutkov, ale slobodu tým nestrácajú!
Rodič by niekedy chcel tento prirodzený proces rastu svojich
detí zastaviť príkazmi a zákazmi, aby sa v slobode nemohli
prejaviť jeho deti aj ako zlé. Takýto prístup je veľmi nezmyselný
- naše deti predsa nemajú len nás, majú aj Otca v nebesiach, ktorý
ich vedie k slobode a v slobode tak, aby Ho mohli nájsť. Rodič
môže udržať vo svojich rukách len veľmi málo. Ak neprosieva
o Božiu pomoc a Božie vedenie aj pre svoje deti, isto ich stratí.
Priveľmi tvrdými zákazmi môže len preťažiť ich schopnosti
a nepriamo ich tak doviesť k zlyhaniu pred samým sebou.
Jednou z úžasných zložiek ľudskej živej viery je aj odovzdanie
dospievajúcich detí do Božích rúk s dúfaním, že ich postráži sám
Hospodin tam, kde rodičovská ruka už nedočahuje. V čase
dospievania detí sa rodičovská ruka stáva veľmi krátkou, deťom sa
otvárajú nové horizonty, začínajú im hroziť nové nebezpečenstvá...
Je to niečo podobné, ako keď sa mladý vtáčik učí lietať - vylezie
na konár, podskakuje... Keby ho niekto pre nebezpečenstvo pádu
alebo kvôli dravcom držal stále vo hniezde, nestal by sa nikdy
samostatným. Naše deti musia byť raz samostatné nielen fyzicky,
ale aj psychicky, duchovne... Aby sa takto mohli rozvíjať, vedie
k tomu jediná cesta - postupne otvárať rodičovský stisk s vierou
v Božiu pomoc a požehnanie.
Zrod novej osobnosti
Matúš 3,13-17.
Už od skorého veku sa na deťoch prejavuje, že aj oni sú
stvorené na Božiu podobu - že majú vlastnú vôľu, túžby... Keď sa
dieťa hrá a rodič mu hračku bez slova zoberie, isto v ňom vzbudí
nevôľu alebo aj hnev. Keď ale najskôr začne s dieťaťom rozprávať
a vysvetľovať, prečo sa už nemôže hrať, aj napriek tomu, že mu tú
hračku tak či onak zoberie, jeho nevôľa bude oveľa menšia. Dieťa
39
začne mať totiž pocit, že je aj jeho názor do určitej miery
podstatný a rodič má záujem rozprávať sa s ním.
Kristus sa dal Jánovi pokrstiť - vyjadril tak, že Ján bol na
zemi skôr a že to rešpektuje. Potom išiel ďalej svojou vlastnou
cestou, ku ktorej bol povolaný. Pán Ježiš urobil tento krok aj
napriek tomu, že bol Bohom a fakt, že sa dal Jánovi pokrstiť, mal
skôr symbolickú cenu pre ostatných ľudí. Ukázal tak, že aj On ako
Boh, chce rešpektovať zákony, ktoré stvoril.
Božie Slovo vedie dieťa do poslušnosti voči rodičom.
S dospievaním však prichádza čas, keď sa dieťa od rodičov
osamostatní, takže ich vzťah je skôr vzťahom dvoch rovnocenných
dospelých ľudí. Tým sa nezmenší úcta voči otcovi a matke, zmení sa
len vzťah medzi nimi. Kedysi existovala detinská poslušnosť,
rodičia sa naplno starali o svoje dieťa, teraz už dieťa dospelo -
je samo schopné rozvažovať, oddeľovať dobré od zlého. Potýka sa so
svojim svedomím, kladú sa na neho charakterové nároky ako na
dospelého... Čím ďalej tým viac je častejší prípad, keď doslova
musí povedať svojim rodičom: "Nie, takto to nemôžem urobiť alebo
mám iné plány..."
Ak by sa niekto spýtal, v ktorom veku teda dieťa už nemá
poslúchať rodičov a má začať žiť svoj vlastný život, spýtal by sa
veľmi nezmyselne. Obdobie poslušnosti sa samo pomaly mení
s dospievaním - Boh je väčší ako rodičia. Vo chvíli, keď dieťa
začne hlbšie rozlišovať dobré a zlé veci, môže prichádzať do
konfliktu s rodičmi, ktorí môžu od neho chcieť urobiť niečo, čo mu
jeho viera nedovolí.
Kým rodičia živia svoje dieťa, je prirodzené v otázkach
domácnosti podvoľovať sa aj napriek tomu, že by dospelé dieťa
chcelo všeličo robiť inak - v tejto oblasti nejde o otázky
presvedčenia. Keď sa dieťa ale osamostatní, má právo rozhodovať
o svojom domove tak, aby sa mu v ňom žilo dobre. Keď potom muž, či
žena, vstúpi do partnerstva, nadobudnú novú motiváciu nerobiť
podľa náhľadov rodičov, ale podľa ich spoločných predstáv, ktoré
majú s partnerom.
Ak je dieťa rodičmi vedené tak, že sa nedokáže od nich
psychicky odpútať, veľmi ľahko to neskôr môže rozbiť nielen jeho
vzťah s potenciálnym partnerom, ale dokonca aj manželstvo!
Tak vzniká detinstvo - prirodzené obdobie závislosti na
rodičoch, obdobie detinskej poslušnosti. Postupom času sa toto
obdobie mení na nové, tak isto prirodzené obdobie, keď je už dieťa
dospelé, samostatné a musí začať žiť svoj život. Ten sa síce
nemusí celkom páčiť jeho rodičom, mal by sa ale páčiť jeho
Stvoriteľovi, jemu samému a prípadne aj jeho partnerovi.
Kristova sloboda
Józua 24,14-28.
Predchádzajúci odsek poukázal na dospievanie. Ako sa majú voči
svojmu dospievajúcemu dieťaťu stavať rodičia? Je dobré, keď
rešpektujú prirodzenú zmenu od detinstva k dospelosti
a nevychovávajú svoje dieťa do otrockej poslušnosti. Predčítaný
odsek z Písma navyše poukazuje, že je správne, keď rodič odovzdá
svoje dospievajúce dieťa do Božích rúk aj po duchovnej stránke.
Józua viedol židovský národ, potom ale prišiel čas, keď mohol
povedať asi toľko: Videli ste, ako sa k nám Boh priznával. Držal
40
som sa Ho a On nám žehnal, bolo nám dobre. Teraz začínate byť
samostatní, a tak si vyberte, ako budete žiť!
Józua mohol dať svoj život nepriamo za príklad, na jeho živote
bolo zreteľné Božie požehnanie, ktoré mohli vidieť aj ostatní
ľudia. Podobne má byť zreteľné požehnanie na životoch rodičov, aby
ho ich deti mohli vidieť a zakúšať ho. V dospelosti však musia aj
v duchovnej oblasti urobiť vlastné rozhodnutia a ísť svojou
cestou. Na tejto ceste musia byť od svojich rodičov slobodní - je
to tak prirodzené a správne.
Duchovný rast nášho dieťaťa
Matúš 23,8-11.
Keď rodič v srdci prežije, že vždy má čo svojmu dieťaťu
povedať, prežíva dosť veľký omyl. Každý rodič potrebuje mnoho
Božej milosti, aby vychoval svoje deti. Stvoriteľ dokonca niekedy
len opravuje to, čo rodičia pokazili. Aj rodičia sú len ľudia,
ktorí by mali v skromnosti vyznávať potrebu Božej milosti aj pri
výchove.
Ich dieťa prežíva rôzne potreby:
Najskôr je maličké a úplne odkázané na rodičov.
Potom je už väčšie a začína potrebovať aj kamarátov
a kamarátky.
Neskôr je ešte väčšie a hľadá si nielen priateľov, ale aj
poradcov, takže sa rodič môže len modliť, aby sa jeho dieťa
nedostalo do zlého prostredia.
Keď sa dieťa neskôr zamestná, potrebuje rodičov ešte menej.
Keď si vytvorí rodinu, rodičov úplne prestáva potrebovať a iba
občas sa k nim vracia, zaspomína si... Stará mama a starý otec sa
možno niekedy musia postarať o svojich vnukov, ich prístup je už
skôr prístupom rovnocenných pomocníkov.
Je správne, aby rodič nepreceňoval svoju úlohu, ktorú mu Pán
pridelil. Pri duchovnom raste svojho dieťaťa je veľmi potrebný,
ale zároveň je nutné, aby jeho dieťa dospievalo do svojho
vlastného života, v ktorom dokáže byť ono samo samostatným
rodičom, závislým na svojom stvoriteľovi. Je požehnaním, že sa
rodičia raz stanú nepotrebnými pre svoje deti. Dokážeme to ako
rodičia svojich detí prijať do srdca už teraz?
41
Sex
IX.
Naša antikoncepcia - Barborka
Jakub 4,1-3.
Pojem "sex" v sebe skrýva dva veľmi zaujímavé extrémy.
Neveriaci ľudia majú často sklon zaujímať sa o filmy s množstvom
sexu, lepia si na steny dráždivé plagáty alebo si kupujú časopisy,
v ktorých sa dá dočítať "o všetkom". Je to jeden extrém, ktorý
nerešpektuje potreby ľudského súkromia, a môže tak narušovať
manželské vzťahy, výchovu detí, dospievanie mládeže... Druhým
extrémom je prístup mnohých veriacich, ktorí naopak nechcú o sexe
ani rozprávať, lebo sa im zdá, že je to za každých okolností
hanba. Vo veriacich kruhoch je téma "sex" akési tabu, ktoré sa
nesmie porušiť. Ak sa o sexe zmieni dieťa, hneď ho vyhrešia alebo
prípadne aj vytrepú, čím deťom úplne odmietnu pomoc pri riešení
ich novonadobúdaných otázok.
Božie Slovo o sexe nemlčí, naopak, venuje mu primerane veľa
pozornosti, aby veriaci človek mohol poznať Božiu vôľu aj v tejto
oblasti.
Sexuálne naplnenie je dôležitou telesnou potrebou. Stvoriteľ
túto ľudskú potrebu chce naplniť v manželskom živote. Manželia by
sa nemali odmietať a myslieť v oblasti sexu každý len na seba!
Apoštol Jakub upozorňuje, že Hospodin počuje také modlitby,
v ktorých človek nielen niečo chce, ale v ktorých si aj uvedomuje,
že je správne časť požehnania darovať aj druhým ľuďom - môže to
byť materiálny dar alebo venovanie voľného času... V oblasti sexu
je pred Stvoriteľom správne, keď partner vidí aj potreby druhého
partnera a je ochotný doslova mu niekedy aj poslúžiť. Vyváženosť
dávania a prijímania v oblasti sexu by mala spôsobiť približne
rovnakú naplnenosť obidvoch partnerov.
Pri milostnom akte sa doslova žiada, aby sex neprebehol
jednostranným spôsobom - rýchlo mi daj. Venovať trochu času
pohladeniu, situačnosti, ..., sú všetko spôsoby, ako naplniť Božiu
vôľu a vytvoriť aktívne vzájomné porozumenie aj v telesnej
oblasti, ktorá potom napomôže celkovému porozumeniu.
Správny prístup k manželskému sexu však nie je jediným
"obmedzením". Manželia - rodičia - si môžu sexuálne výborne
rozumieť, a pritom myslieť len na seba. Ich malá "Barborka" môže
napríklad prežívať obdobie, keď veľmi potrebuje rodičovskú lásku,
čo sa môže prejaviť aj tým, že chce niekedy spávať s rodičmi.
Pravidelne odmietať dieťa v tomto období za účelom manželských
radovánok je taký istý prejav sebeckosti, ako aj sex, v ktorom
každý manžel vidí len svoje potreby!
Ak sa mladý človek modlí za naplnenosť v manželstve, je to
správna modlitba. Je dobré uvedomiť si však, že Kristus síce chce
človeka naplniť, ale nie na úkor porozumenia a lásky! Ak mladý
človek prosí a neberie, možno zle prosí! Pán Ježiš chce vychovať
z človeka najskôr nesebeckého manžela, manželku, otca, matku, a až
potom požehnáva a dáva naplnenie.
42
Maminka, čo to bolo za vzdychanie?
1. Korintským 3,1-2.
V duchovnej, psychickej i telesnej oblasti človek dospieva -
nie je hneď schopný vo všetkom správne usudzovať alebo vykonávať
niektoré činnosti. Deti chápu detinsky, mnohým veciam doslova
nemôžu správne porozumieť! Preto, ak si rodičia pri svojom sexe
nedávajú dostatočný pozor, malé dieťa ich môže pritom vypočuť
alebo dokonca aj pristihnúť. V tom lepšom prípade sa Marienka so
záujmom spýta: "Maminka, čo to bolo za vzdychanie?" V horšom
prípade rodičov Marienka pristihne a automaticky začne pokladať
ich sex za formu násilia, čo ju môže psychicky traumatizovať na
celý život. Malé dieťa nemôže pochopiť, čo je to sex. Ak sa s ním
prvýkrát stretne priamo u svojich rodičov, začne mať strach, že si
vzájomne ubližujú.
Ak rodičia nehľadia na potreby a vek svojho dieťaťa a ignorujú
možnosť odhalenia, pristupujú k sexu opäť veľmi sebecky!
Je veľmi ťažké vysvetliť Marienke, že to vzdychanie je prejav
maminkinej radosti z toho, že ju ocko má rád. Ak by takéto
vysvetlenie aj prešlo, takmer isto by Marienka zakrátko začala
vzdychať pri ocinkovi, opičiac sa po maminke a dávajúc mu tak
najavo, že sa teší, že ho má. Ak by sa navyše tento prejav
detinskej lásky odohral na verejnosti, ocinko by sa asi necítil
celkom dobre...
Rodič by nemal dopustiť, aby došlo k podobnému odhaleniu. Keď
však napriek tomu zlyhá, dobrá výhovorka je určite lepšia ako
pravda, ktorú by dieťa nedokázalo prijať! Veď maminke sa mohol
snívať zlý sníček alebo mohla dostať teplotu a ochorieť... Ocinko
ju potom prebudil alebo jej dal acylpyrín...
Dieťa je drahý Boží dar. Ako všetko na svete, aj dieťa sa dá
pokaziť - je možné veľmi mu ublížiť. Sex nikdy nesmie byť
v rodičoch tak silný, aby hazardoval s vývojom ich dieťatka.
Antikoncepcia a našich sedemnásť detí
1. Mojžišova 38,8-10.
Diabol pozná mnoho cestičiek, ako človeka obrať o naplnenie
a požehnanie, ktoré od svojho Stvoriteľa dostal. Jednou z takýchto
cestičiek sú aj ľudské predsudky. Nesprávne pochopenie Písma môže
ľahko spôsobiť, že sa veriaci človek bojí urobiť niečo, čo je
úplne prirodzené a správne. Ak sa takýto strach, neporozumenie
živí v časovom intervale niekoľkých generácií, je veľmi ťažké
prekonať ducha, ktorý človeka spútava formou nesprávneho
presvedčenia.
Jedným z takýchto predsudkov je aj pohľad na antikoncepciu.
Niektorí veriaci ľudia sú presvedčení, že je nesprávne používať
akúkoľvek antikoncepciu. V dôsledku takéhoto názoru ich rodina
začne pomaly vypadať ako materská škôlka. Uživiť veľa detí je
často nezvládnuteľné, a tak rodičia usúdia, že už radšej spolu
spávať nebudú. Výsledkom takéhoto predsudku je teda vážny
materiálny nedostatok, ktorý by sa dal nazvať chudobou a zároveň
pohlavná sexuálna nenaplnenosť, ktorá potom zvykne viesť
niektorého z partnerov do hriechu cudzoložstva.
43
Prečo mohol vzniknúť tak nezmyselný predsudok? Predčítaný odsek
Božieho Slova by sa dal na prvý pohľad pochopiť tak, že ak niekto
použije antikoncepciu, pácha vážny hriech. Onán bol za takýto
hriech predsa potrestaný smrťou! Keď sa ale čitateľ lepšie zamyslí
nad predčítaným odsekom a prečíta si aj krátky kontext pred a za
uvedeným citátom, isto zakrátko zistí, že tento odsek nehodnotí
kriticky antikoncepciu, ale Onánovu vzburu proti jeho
Stvoriteľovi. Onán mal zachovať rod Božích detí, odovzdávanie
Božieho Slova... On však videl len seba, že totiž rod, ktorý takto
podrží, nebude jeho rodom. Pre svoj egoizmus úplne prestal
rešpektovať Stvoriteľa a navyše tým, že spával s manželkou svojho
brata, neumožnil ani druhým, aby naplnili Božiu vôľu. Hospodin ho
preto potrestal smrťou. Vôbec sa tu však nejednalo
o antikoncepciu!
Možno sa dnes zdá byť zvláštne staroveké švagrovské právo.
Kedysi boli takéto vzťahy úplne prirodzené a svojím spôsobom
nahrádzali sociálne zabezpečenie. Veď žena, ktorej umrel muž, by
bola inak odsúdená doslova žobrať. Dnes sa nám môžu zdať staroveké
zákony neprirodzené. Opäť je to však možné len na prvý pohľad.
1. Mojžišova 26,7-9.
Izák mal strach, že ho pre jeho príťažlivú manželku zavraždia
a vezmú si ju za svoju. Nedôveroval svojmu Bohu a riešil svoj
problém klamstvom. Zakrátko však bol pristihnutý pri niečom, čo
jednoznačne odhaľovalo jeho podvod - poihrával sa so svojou
manželkou. Nuž, isto si nepohadzovali loptou! Biblia jeho
počínanie hodnotí ako niečo prirodzené o čom nie je potrebné ďalej
ani rozprávať! Je normálne, že sa manželia spolu poihrávajú -
pohladia na dráždivých miestach bez akýchkoľvek zábran v zmysle
"odtiaľ, potiaľ". Božie Slovo neberie človeku to, čo je
prirodzené, naopak, chce mu to darovať. Pán chce požehnať ľuďom
naplnenie!
Pre manželov je preto prirodzený aj taký sex, ktorý sa nekončí
pôrodom a ďalším dieťatkom!
Kedysi nebol priemysel vyvinutý natoľko, aby sa vyrábali rôzne
ochrany, preto nemôže byť o nich ani zmienka v Biblii. Na druhej
strane však boli ľudia aj pred vekmi len ľuďmi a žili podobne, ako
žijeme dnes. Mali teda aj formy antikoncepcie, ako napríklad
prerušovaná súlož alebo neplodné dni u žien, na ktorých nebolo nič
zlé!
1. Korintským 7,4.
Posledný predčítaný odsek jasne odhaľuje Božiu vôľu. Stvoriteľ
chce, aby boli manželia pohlavne naplnení, vyzýva ich k vzájomnej
služobnosti v láske a porozumení.
Akú antikoncepciu teda používať dnes? Veriaci človek sotva
prekoná predsudok, či antikoncepciu vôbec používať, hneď je tu
druhý, ktorý ho vedie k tomu, že niektoré antikoncepčné prípravky
doslova vraždia jeho deti tým, že sa oplodnené vajíčko vyplaví
ešte pred uhniezdením v maternici. Takýto prístup potom vedie
k tomu, že človek odmietne väčšinu antikoncepčných prípravkov,
čoho výsledkom býva dobrý pocit viery v srdci a sedemnásť detí,
o ktoré sa rodič nedokáže postarať, ani ich vychovať, ani
materiálne zabezpečiť! Výsledkom je potom postoj, ako keď človek
antikoncepciu úplne odmietne! Chudoba, nenaplnenosť a väčší sklon
spáchať cudzoložstvo!
44
Pri tomto druhom predsudku diabol hrá človeku na strunku jeho
poznania, nahovára mu, že rozumie životu a môže robiť suverénne
závery. Veriaci si takto povie: "Keď sa vajíčko oplodní, začne
život. To je chvíľa, keď Hospodin posiela ducha života do budúceho
ľudského tela!" Odkiaľ to môže človek vedieť? S kade berie toľkú
suverenitu? Keď vyjadrím v tejto úvahe, že život začína
zahniezdením sa v maternici, bude to mať práve takú váhu, ako aj
predošlé tvrdenie! Človek niekedy presahuje svoje kompetencie,
a potom na to dopláca sám alebo aj s tými, ktorých miluje.
Skúsme sa teraz vyhnúť nepodloženým špekuláciám, ktoré sú len
našimi predstavami!
Keď v žene začne žiť plod - všimnite si tú súvislosť plodu
s matkou - keď teda v matke začne žiť plod, som presvedčený, že
ide o život a akýkoľvek spôsob dostať ho z matky von, pokladám za
formu zabitia!
Keď sa ale jedná o súlož a formy antikoncepcie, pokladám
akúkoľvek antikoncepciu za prejav Božej lásky k človeku, aby mohol
byť tento človek naplnený! Len démonské učenie odníma od človeka
Boží dar, naplnenie!
Žijeme vo svete plnom spútaností, predsudkov, presvedčení...
Najdôležitejšie pred Hospodinom je robiť všetko vo viere
a z viery. Človek nesmie používať napríklad antikoncepciu "dana"
s presvedčením, že zabíja svoje dieťa! Preto sa forma
antikoncepcie nesmie nikomu vnucovať, aby mohol mať pokoj a žiť
plný život aj po duchovnej stránke, nielen po telesnej! Chcel by
som na záver tohoto odseku zdôrazniť jediné - neodsudzujme ľudí,
ktorí používajú takú antikoncepciu, ktorú by sme my používať
nedokázali. Títo ľudia totiž nemusia hrešiť z viery. Navyše som si
istý, že žiadna antikoncepcia neberie život dieťatku, lebo vtedy
to dieťatko ešte na tomto svete nie je! Čo je nadto, mi pripadá
ako špekulácia o živote, ktorý vôbec nepoznáme.
Pán Ježiš v evanjeliách pripomína, že skutočná láska je, keď
človek robí druhým tak, ako by on chcel, aby činili iní ľudia jemu
samému. Na záver tejto úvahy by som chcel povedať, že by som sa
bez obáv chcel stať dieťatkom rodičov, ktorí netrpia predsudkami
a vyberajú si antikoncepciu podľa ich telesných potrieb. Menej by
som chcel byť dieťaťom rodičov, ktorí by pre svoje predsudky
nemali jasno ani v otázkach sexu. Nakoniec by som rozhodne nechcel
byť dieťaťom takých rodičov, pri ktorých by som si našiel prvý
domov v tele maminky a oni by ma dali zabiť kvôli tomu, že ma
jednoducho nechcú.Tak to sám cítim s vedomím, že rodičov si
nevyberáme, ale vyberá nám ich sám Stvoriteľ, čo nielen musím, ale
aj chcem rešpektovať.
Kvôli čomu nosí bocian deti?
Žalm 107,1-43.
Rodina s deťmi je obrovským Božím požehnaním. Aj napriek ťažkým
chvíľam, ktoré človek v rodine niekedy zažíva, je rodina domovom,
zázemím, do ktorého sa človek vracia a kde sa cíti byť doma.
Niekto si rodinu predstavuje tak, že si nájde partnera, budú mať
spolu svoje manželstvo so všetkým, čo sa od nich v Biblii žiada,
ale deti nie. Veď je tu predsa antikoncepcia a deti nie sú až tak
potrebné...
Aby si niekto mohol založiť manželstvo, bolo potrebné vychovať
45
ho, venovať mu veľa času, nervov i peňazí. Nakoniec človek
vyrástol a všetky tieto "investície" chce užiť pre seba. Môžme sa
vrátiť k prvému citátu tejto úvahy z Epištoly Jakuba a začne byť
hneď zrejmé, že takýto prístup nebude požehnaný! Po čase bezdetní
manželia navyše zistia, že priveľa času pre seba spôsobuje viac
nedorozumení, napätí a nepohody. Bezdetné manželstvá sa môžu veľmi
rýchlo rozpadnúť! Inými slovami, keď niekto pristupuje
k antikoncepcii tak, aby ju užil len sám pre seba, nebude žiadna
antikoncepcia požehnaná.
Pre väčšinu rodičov je prirodzené starať sa o deti. Rodičia to
doslova potrebujú - napĺňa to ich potreby a spája ich to
v spoločnej výchove ich detí.
Manželia, ktorí nemôžu mať deti, poväčšine trpia - je to jedna
z foriem kríža, ktorý božie deti niekedy tu na zemi musia niesť.
Keď deti vyrastú, je oveľa krajšie žiť v rodine, ktorá má akosi
viac členov, než v samote bez detí. Deti sú veľkým požehnaním,
ktoré ak manželia odmietajú, poväčšine si pripravujú svoje vlastné
nešťastie.
Som presvedčený, že Pán nežiada nejaký najpožehnanejší počet
detí, ale žiada deti mať - aspoň jedno. Pre deti je však lepšie,
keď majú aj súrodencov, a tak rozhodovať sa medzi dvoma alebo
tromi deťmi býva poväčšine pre manželov najaktuálnejšie
a najlepšie.
Pán Ježiš niekedy môže chcieť, aby nejaké manželstvo bolo tzv.
misijným manželstvom. Aby manželia nežili len sami pre seba, ale
aby zároveň ani nemali deti. Aj takéto povolanie do služby je
možné, ale je veľmi zriedkavé! Ak si takýmto povolaním manželia
ospravedlňujú vlastnú nechuť starať sa o niekoho, prinesie im to
isto mnoho nešťastia.
Aký sex a koľkokrát za ...
1. Korintským 7,3-5.
Ďalším predsudkom, ktorým veriaci niekedy trpia, je výber formy
sexu. Božie Slovo poukazuje na to, že sex nemá byť voči niektorému
z partnerov ukrutný, nemá byť egoistický, má obsahovať zložku
vzájomnej služobnosti v láske a porozumení.
Žiadne iné obmedzenia však sexu nekladie! Je nenormálne
odsudzovať manželov, keď so sebou robia niečo, čo nerobia iní...
Je to ich sex, ich súkromie, ktoré si majú sami vybrať tak, ako im
to vyhovuje. Podobne ani počet súloží Biblia neobmedzuje - každý
pár má svoj temperament a je len na nich, ako často sa budú spolu
milovať.
Tu by bolo potrebné poukázať ešte na to, že forma manželského
sexu z duchovného hľadiska nie je obmedzená, ale to neznamená, že
akýkoľvek sex je dobrý po telesnej stránke. Sú formy sexu, ktoré
sú veľmi nehygienické a kvôli ktorým sa môžu šíriť najrôznejšie
choroby. Je preto prirodzené vyberať si taký sex, aby neohrozoval
zdravie ani jedného z partnerov.
46
Telesná naplnenosť a nenaplnenosť
1. Korintským 7,9.
Možno by sa zdalo, že o sexe nie je potrebné toľko rozprávať
a písať. Realita však upozorňuje sama na seba - niektorí veriaci
ľudia majú aj po 50-tych rokoch manželstva nevyjasnené otázky
v oblasti sexu. Nemajú istotu, či mohli používať antikoncepciu, či
dokonca mohli spolu spávať tak, ako to robili... Na druhej strane
sú zase takí, ktorí žijú úplne ľahkovážne a nerešpektujú v oblasti
sexu žiadne biblické hodnoty.
Hospodin chce človeka naplniť, vychovať ho, vzdelať, chce v ňom
vybudovať silný a krásny charakter. Do školy Božieho vedenia isto
patria aj "hodiny" o sexe a manželskom spolužití. Realita sebou
nesie nenaplnené manželstvá, trpiace množstvom predsudkov
a nezmyslov. Boží Duch chce manželstvá naplniť aj po telesnej
stránke, a preto svetlo Božieho Slova jednoznačne odhaľuje aj
Božiu radu v oblasti manželského sexu. Vytvára tak stabilné
manželstvá plné vzájomného porozumenia s požehnaním od Svätého
Ducha.
47
My a ostatní
X.
Boss našej mafie
1. Mojžišova 31,1-9. 31,22-24.
Vzťahy v rodine sú veľmi zvláštne. Niekedy rodina drží tak
pohromade, že si navzájom ani nepovedia, keď niekto z nich robí
niečo zlé - veď patrí medzi nás, musíme držať spolu! Inokedy sa
vzťahy v rodine niečím narušia a príbuzní sa k sebe začnú chovať
horšie, ako keby boli cudzí. Takéto extrémy pramenia z toho, že
človek kladie na svojich príbuzných isté nároky na pomoc
a súdržnosť. Tieto nároky sú niekedy opätované tak, že až
presiahnu miery Božej spravodlivosti. Keď však opätované nie sú,
rýchlo sa menia na trpkosť alebo nenávisť.
Lában z predčítaného odseku Božieho Slova nehľadal
spravodlivosť, ale držal so svojou rodinou bez ohľadu na to, že
konal nespravodlivo a bezbožne. Synovia ho podnecovali proti
Jákobovi a Lában reagoval. Ak by sme si položili otázku, kto
z Lábanových synov vedel tak dobre zahrať na jeho strunku a na
strunky svojich bratov, pravdepodobne by sme dospeli k tomu, že ak
nájdeme spomínaného syna, nájdeme akúsi šedú eminenciu ich rodiny.
Niekedy býva zjavné, kto v rodine "drží kormidlo", niekedy je však
tento "boss" skrytý za svojimi manipuláciami a úsmevmi tváre.
Vo chvíli, keď sa rodinné vzťahy položia pred Božiu vôľu, stáva
sa z rodiny akási mafia a z človeka, ktorý má v rodine najväčšie
slovo, boss. Rodinné vzťahy sa dajú úžasne zneužiť práve preto, že
majú sklon upadať do dvoch extrémov, ktoré boli spomenuté na
začiatku tejto úvahy. Úžasná súdržnosť a úžasná nesvornosť býva
v rukách manipulátora hroznou zbraňou.
Keby nakoniec Lában z predčítaného odseku neuposlúchol Božiu
radu, povodilo by sa mu veľmi zle, lebo by sa Stvoriteľ isto
Jákoba zastal! Rodina, v ktorej sa prehodia priority tak, že
Stvoriteľ začne byť druhoradý až za rodinnými členmi, sa určite
dostane postupne do konfliktu so samým Stvoriteľom. Najskôr ide
len o zastávanie sa jeden druhého. Keď ale ten druhý koná
v nesúlade s Božou vôľou, mení sa zastávanie jeden druhého na
zastávanie sa hriechu! Aby sa veriaci ľudia mohli podporovať
a nedopúšťať sa pritom niečoho zlého, musia mať nad sebou vždy
najvyššiu autoritu Božieho Slova.
Všetko jedno...
Galatským 6,9-10.
Pán Ježiš nechce, aby sme svoju rodinu pokladali za cudzích!
Naopak, nabáda svoje deti, aby sa ich láska prejavovala hlavne
v rodine. Láska voči rodinným členom by ale nikdy nemala spôsobiť
nespravodlivosť voči cudzím ľuďom.
Nabádanie k väčšej láske voči členom rodiny lieči v prvom rade
sklon k nevšímavosti alebo trpkosti voči príbuzným. Deti niekedy
neopustia rodičov v biblickom zmysle, ale sa doslova na nich
48
vykašlú, ponechajúc ich v starobe a nevládnosti samých na seba!
Písmo upozorňuje na matky, otcov, bratov, sestry, bratrancov,
ujov... Všetkých týchto ľudí Hospodin človeku vybral, aby vyrastal
v ich prostredí, aby mu boli bližší než ostatní ľudia.
Keď si muž nájde manželku, vzniká nový prvok, nová rodina.
Vzťahy, ktoré v nej vznikajú, by mali prekonať všetky ostatné
rodinné vzťahy. Nie je možné vytvoriť harmonickú rodinu a zároveň
sa nedokázať odpútať od rodičov. Aj vzťahy v rodine majú svoje
priority, ktoré Pán jasne stanovil. Ich dodržiavanie pod autoritou
Písma býva veľmi požehnané.
Desiatok z manželstva
Malachiáš 3,10.
Keď je rodina rozsiahlejšia, život niekedy začína vypadať tak,
že sú manželia raz na obede u jedných rodičov, potom u druhých,
potom má narodeniny sesternica, bratranec... Manželia chodia do
práce, ako tak sa stihnú postarať o domácnosť a väčšinu zvyšného
času venujú svojej ďalšej rodine. Božie Slovo vedie veriacich ľudí
k tomu, aby vedeli svoj čas aj darovať a nie len sa venovať sebe
navzájom! Každé manželstvo môže venovať trochu času a záujmu aj
druhým ľuďom. Je hrozné, keď sa rodina zameria sama na seba -
nikomu síce neubližuje, ale nie je schopná ani nikomu pomôcť...
Z predčítaného odseku vyplýva, že manželstvo môže byť požehnané
len vtedy, keď sa dokáže trochu aj rozdať - poslúžiť druhým ľuďom
mimo rodiny.
Pravda, láska a spravodlivosť
Izaiáš 11,3-5.
Keď sa človek pridŕža Hospodina, Hospodin ho nikdy nepustí
z ruky. Keď manželia chcú napĺňať Božiu vôľu aj vo svojom
manželskom živote, Stvoriteľ im požehná a stane sa ich Zástancom.
Boží Duch je pravdou, láskou a spravodlivosťou naraz, preto aj
priority v rodine musia rešpektovať vyššie tri uvedené hodnoty.
Nemožno sa zastávať brata, otca, či matky a pritom podvádzať
blížneho a dopúšťať sa nespravodlivosti. Podobne nie je požehnané
od Pána zabudnúť na súrodencov alebo rodičov a bez lásky ich
opustiť v čase, keď potrebujú pomoc.
Boží Duch dáva človeku múdrosť i silu, aby mohol rešpektovať
priority vzťahov v rodine a zároveň neporušovať tú najväčšiu
prioritu vzťahu s Ním samým. S Božím požehnaním, omylmi, pokániami
a modlitbami môže túto cestu nastúpiť každé Božie dieťa.
Služba v Cirkvi
1. Korintským 7,5.
Cirkev môže byť požehnaná len vtedy, keď v nej Pán požehnáva
rodiny, ktoré ju vytvárajú. Ak veriacim ľuďom nefungujú dobre
49
vzťahy v rodinách, nikdy sa im nepodarí vybudovať spoločenstvo,
ktoré by priťahovalo svet a poukazovalo na spasenie Pána Ježiša
Krista. Rodiny, v ktorých prebýva Svätý Duch, radi venujú trochu
svojho času Cirkvi Božích detí a Svätý Duch cez ne vytvorí krásne
požehnanie. Rodiny, ľudia neschopní priniesť Kristovi obeť,
pravdepodobne budú chodiť do kostola, modlitebne a čakať, že niečo
dostanú. Možno budú unikať z rodín, v ktorých im bude pridusno,
ich služba teda nebude službou, ale únikom. Cirkev plná
neochotných a unikajúcich veriacich býva slabou cirkvou, ktorá
nefunguje a v ktorej sa akosi nedá nájsť príčina nepožehnania.
Svetlo pre svet
Ján 13,34-35.
Aby mohli ľudia zo sveta nájsť Božie spasenie, potrebujú veľmi
živý príklad Cirkvi Božích detí! Živá cirkev nutne vyžaduje, aby
v nej veriaci ľudia vytvárali krásne fungujúce a požehnané rodiny.
Rodiny požehnané od Hospodina vyžadujú od rodičov i detí srdcia,
ktoré majú na prvom mieste svojho Boha a Spasiteľa. Nie je možné,
aby bola cirkev živá, ľudia v nej úprimní veriaci, ale rodiny
v nej rozbité! Nie je možné, aby úprimní veriaci v požehnaných
rodinách vytvárali mŕtve spoločenstvo, ktoré prestáva chutiť
nielen im samým, ale aj svetu!
Ak majú byť veriaci ľudia svetlom tohoto sveta, musia byť
svetlom vo svojich rodinách. Nie je možné v rodine pred Kristom
utiecť a v cirkvi Mu oddane slúžiť!
Atmosféra v našich rodinách, duch, ktorý tu vládne, sa prenáša
aj na cirkev a robí Božiemu kráľovstvu buď česť alebo hanbu.
Záver
Desať úvah v tomto zväzku by malo ukázať akési smerovanie pre
Božie deti. Obstáť v Božom Slove vo svojom osobnom živote znamená,
že človek dokáže obstáť aj pri budovaní Cirkvi Božích detí a aj
pri zvestovaní Božieho kráľovstva neveriacim ľuďom.
Svet už počul mnoho slov. Za slovami kresťanov chce vidieť aj
skutky, ktoré sú jasným ovocím Svätého Ducha. Slová bez skutkov sú
mŕtve a skôr odpudzujú, než priťahujú!
Nech Pán požehná každého čitateľa týchto riadkov, ktorý sa
rozhodol vydať sa na cestu svedeckého života a zvestovať tak
druhým Evanjelium.
